Čo tak kričíš po mne?! zlostil sa muž. Ja liečim a kŕmim tvoju ženu a ty na mňa zdvíhaš hlas?! Čo toto má znamenať?! Navzájom na seba kričali dobrú polhodinu, až kým vrana úplne neochraptela a muž nevyčerpal všetku energiu
Vravel si, že tento deň bude iný. Po rannej zmene v strojárňach v Bratislave sa vracal domov s ľahkosťou v kroku. Čakali ho dva dni voľna a už len tá myšlienka mu dvíhala náladu. No nespočívalo to iba v oddychu. V sobotu večer mal pred sebou vysnívané stretnutie s Anetou ženou, ktorú spoznal cez internet.
Celý mesiac si písali, rozprávali sa o práci v automobilke, o obľúbených hríboch a spomienkach z detstva, zdieľali názory na život. Presne tak, ako to už býva v takýchto prípadoch. Najvyšší čas bol konečne si dohodnúť rande. Stačilo už len zavolať do malého podniku na Obchodnej, rezervovať stôl a vybrať vhodnú košeľu.
Zasnený, ledva vnímajúc ruch na Palisádach, kráčal k paneláku, kde býval na štvrtom poschodí v malom byte. Od vstupu ho delilo sotva päťdesiat krokov. Stačilo prekročiť prah a ale vždy tu bolo to ale.
Tesne pred dverami, zo stromu, ktorý nikdy predtým nevnímal, mu k nohám spadla vrana. Zmietala sa v záchvate kŕčov a krákala tak prenikavo, že mal dojem, že sa stalo niečo strašné. Nad hlavou sa zbiehali ďalšie vrany zo svorky a spustili ešte hlasnejší poplach než ruch ranných trolejbusov.
No toto, zahundral muž. Ešte aj toto mi chýbalo
Vrana sa pokúsila postaviť, no okamžite znovu klesla na obrubník. Spatral, že pravá nôžka sa na zvláštne triasla bola zlomená.
A čo teraz s tebou? pýtal sa sám seba nahlas.
Nedokázal odísť ďalej. Vyzliekol si bundu, jemne prikryl vranu, aby sa mu nevyšmykla, a zdvihol ju. V pozadí sa niesli vystrašené, úzkostné výkriky celého kŕdľa.
Doma ju položil na stôl na starý uterák a snažil sa opatrne obzrieť zranenie. Vtom mu vták vrazil zobák do prsta.
Doriti! zasyčal a z posledných síl jej obmotal zobák handričkou.
Volal do veterinárnych ambulancií, ale nechceli sa zaoberať vtákmi. Ani známi si nevedeli rady. Potom si povedal, že keď zvládne opraviť prevodovku na Škode, zvládne aj toto.
Najskôr pripravil pre vranu nízku krabicu s mäkkým uterákom a postavil ju na parapet. Okamžite jej dal meno Kvetka.
Následné hodiny strávil výrobou provizórnej dlahy: vyrezal žliabok do dvoch malých drevených hranolčekov a oblepil ich elektrikárskou páskou. Keď skončil, odviazal Kvetke zobák.
Okamžite sa ho pokúsila znova uštipnúť.
Pokoj, pokoj, krotil ju, chcem ti len pomôcť. Ale inak to nejde treba ťa aj nakŕmiť a napojiť.
Na internete našiel, že má ísť do rybárskej predajne a do lekárne. V tej prvej kúpil červy, v druhej pinzetu a striekačku. Doma začala tortúra musel jej násilím otvárať zobák a pinzetou vsúvať červíky. Vodu aplikoval striekačkou. Vrana sa bránila, hlasno krákala a neustále ho pokušala zranením. Muž len potichu nadával, ale vytrval.
Napokon boli obaja na smrť unavení. Kvetka, unavená od bolesti a boja, konečne stíchla a zaspala. Aj on si zaľahol.
Ráno sa všetko opakovalo kŕmenie, krákavý odpor, otužilé súboje. Vtom zbadal vonku na parapete veľkú vranu samca, ako sleduje dianie v byte sivým okom.
Ani si neuvedomil prečo, ale otvoril okno.
Ty budeš asi jej manžel? Poď dnu. Pozri sa sám. Chcem jej len pomôcť.
Veľký vraní samec si ho skepticky obzeral, naklonil hlavu na bok a sledoval Kvetku v škatuli. Potom pomaly vstúpil dovnútra a priblížil sa.
Kvetka ticho zaprskala. Vran sa obrátil k mužovi, vypäl hrudník a rozkričal sa do celého bytu.
Tak to čo je?! urazene odvetil muž. Liečim a kŕmim tvoju ženu a ty sa tu rozčuľuješ?! No toto!
Tak po sebe kričali človek a vták celú polhodinu, až kým vrana neochraptela a muž úplne nezmorený neodpadol na stoličku.
Neskôr, už potichu, mu muž posunul dve krabičky s červíkmi a s hmyzom. Bez vysvetlení.
Vrana si prezrela ponuku jedla, akoby hodnotila kvalitu cateringu, a hneď sa pustila do hostiny.
Tak toto je zaujímavé, uchechtol sa muž. Jasné, najedz sa. Veď som to vlastne všetko kupoval pre teba.
Keď bol sýty, samec prichytil Kvetku jemne do peria a pozorne ju začal čistiť.
To je krásne, dojato priznal muž. Skutočné manželské city. Neboj sa, dám ju dokopy. Len jej vysvetli, nech ma už nekúše a aspoň trošku spolupracuje.
V noci vrana odletela, no ráno bola naspäť. Zaklopala zobákom na sklo, počkala, kým jej otvorí, prezrela Kvetku a v pokoji raňajkovala.
Dobré ráno, usmial sa na vtáka. Zdá sa, že si začíname rozumieť.
Pri ďalšom kŕmení Kvetky stál jej manžel bokom, sledujúc priebeh s nemým súhlasom.
A vtedy mu prešiel chrbtom mráz. Bože! chytil sa za hlavu. Veď Aneta čaká! Nepísal som, nezarezervoval stôl
Vytočil jej číslo.
Prepáčte, prosím, začal úprimne a rozprával, čo sa stalo.
Takže je pre vás vrana dôležitejšia než ja?! zlostne ho prerušila Aneta.
Nie nie je to tak zajakával sa. Je to jednoducho zvláštna situácia
Tak si žite so svojou vranou! vyletela na neho a zložila.
Tak a je po všetkom, vzdychol si muž a obrátil sa na samca vrany. Z rande nič nebude, ani nezačalo.
A vtedy veľká vrana zoskočila na stôl priamo pred neho, rozprestrela krídla, vypäla hruď a chodila tam a späť ako kapitán na lodi.
Mužovi napriek všetkému cukli kútiky úst:
Neviem, či mi rozumieš, ale cítim tvoju podporu. Myslíš, že netreba zúfať? Máme sa držať?
V tej chvíli zazvonil zvonček pri dverách. Na prahu stála susedka z piateho poschodia príjemná žena, na ktorú sa vždy usmieval vo výťahu , tentoraz však mierne rozrušená.
Prepáčte, začala nesmelo, už pár dní vám okolo okien krúži kŕdeľ vrán. Je všetko v poriadku? Nič sa vám nestalo?
No to sa len tak ľahko nevysvetlí. Poďte, ukážem vám.
Vošla dovnútra a ostala stáť ako prikovaná.
No teda Vy zachraňujete vranu?
Volá sa Kvetka, upresnil muž.
Tak ten druhý musí byť Karol, rozosmiala sa susedka.
Jej smiech znel ako strieborné zvončeky a muž si v duchu pomyslel, že také utešené niečo už dávno nepočul. Zadíval sa na ňu a napadlo ho, že rande s Anetou vôbec neľutuje.
Karol opäť rozprestrel krídla a hrdo sa prešiel po stole. Susedka sa ešte raz rozosmiala.
Odvtedy bolo všetko ľahšie. Karol vcelku prejavil sympatie hosťke hneď ako vošla, začal sa pretŕčať a súkal sa bližšie. Susedka sa smiala a trochu červenela.
Kvetka už akceptovala starostlivosť, prestala sa brániť a začala jesť sama. Hojila sa rýchlejšie. Keď muž nemohol byť doma, nechal susedke kľúč, aby prišla a postarala sa o vtáka.
Susedka mu bola čoraz milšia. Chystal sa ju pozvať na kávu, keď sa prihodilo niečo nečakané.
Vracia sa večer domov po druhej zmene. Práve na obednej pauze kúpil susedke malý darček: striebornú retiazku s červeným srdiečkom.
Zasnený prechádzal cez tiché sídlisko, keď sa spoza lampy vynorili dve postavy.
Dávaj peňaženku, mobil a hodinky! zaprskol jeden a vytiahol nôž. Aj bundu daj dolu! dodal druhý.
Muž nestihol ani vykríknuť.
Zhora sa privalila čierna masa. Rozľahli sa preľaknuté výkriky, ponad ktorými sa niesli údery desiatok zobákov. Kŕdeľ vrán rozpútal hotové peklo.
Muž vypadol z miesta čo mu nohy stačili a utekal domov. Ráno…
Na prahu stála susedka, poblednutá a vydesená.
Pane Bože! vyhŕkla a vrhla sa mu do náručia. Ty žiješ! Myslela som, že zaútočili na teba
Čo sa stalo? hladil ju po vlasoch a upokojoval.
V noci kŕdeľ vrán napadol dvoch mužov. Takmer ich zobáčkami dohnali do nemocnice. Ležia na Kramároch.
Muž sa pousmial a v tej chvíli si spomenul na darček:
Vieš čo, kúpil som ti niečo malé.
Ale načo Netreba hanbila sa, no keď uvidela striebornú retiazku so srdiečkom, pobozkala ho na líce.
To je krásne. Ďakujem.
Naťahoval jej šperk ale…
Ach, to ale!
Zrazu preletel čierny blesk Karol bleskurýchlo zobral retiazku priamo z jeho ruky. Položil ju ku Kvetke, ktorá už bola takmer zdravá.
Muž a susedka vybuchli smiechom.
Kúpim novu, sľubujem.
Karol rozprestrel krídla, hrdo vypol hruď a z vítazoslavným Kaarrr! položil reťaz Kvetke do krabice.
A muž aj so susedkou sa pobozkali v objatí priamo na prahu.
A načo viac riešiť? Veď je to všetko vlastne rodinná záležitosťV ten večer sedeli spolu na gauči so šálkami teplého čaju, sledovali, ako sa Karol s Kvetkou tulia v krabici a do okna opatrne klopú ďalšie vrany s nevysloveným obdivom k svojmu statočnému človekovi. Mesto za oknami sa pomaly ponáralo do ticha a z kuchyne voňala jablková štrúdľa, ktorú upiekla susedka.
Muž sa pousmial, objal ju pevne okolo pliec a vrany sa ešte raz rozkrákali, akoby na znamenie, že už nie je sám lebo niekedy treba nečakané priateľstvo, jednu zlomenú nôžku a trochu odvahy, aby si človek našiel v srdci miesto pre ďalších.
Vonku nad sídliskom preletel čierny kŕdeľ, miznúc v šere, a v rozžiarenom byte zostalo len tiché šťastie, ktoré sa už nedalo zaprieť. A tak začala ich zvláštna rodina človek, žena a dve vrany s tým najneobyčajnejším pocitom, že všetko, čo sa malo stať, sa už dávno rozhodli za nich.
