Chlapec sa zobúdza na mamin ston.
Chlapec sa zobúdza na mamin ston.
Pristúpi k jej posteli:
Mama, bolí ťa?
Matejko, dones mi prosím vodu!
Hneď, rozbehne sa do kuchyne.
O chvíľu sa vracia s plným pohárom:
Tu máš, mama, pi!
Zaznie klopanie na dvere.
Synček, otvor, asi prišla babka Nína.
Vošla suseda, v ruke drží veľký hrnček.
Ako sa máš, Marta?
dotkne sa jej čela.
Máš teplotu.
Priniesla som ti horúce mlieko s maslom.
Už som si vzala liek.
Do nemocnice by si mala ísť.
Tam je lepšia starostlivosť, a treba sa normálne stravovať, ty máš chladničku úplne prázdnu.
Teta Nína, všetky peniaze som minula na lieky, v očiach chorej sa objavujú slzy.
Nič nepomáha.
Musíš ísť do nemocnice.
A čo Matejko, kto sa oňho postará?
A kto sa oňho postará, ak zomrieš?
Ešte nemáš tridsať, bez muža, bez peňazí, pohladí ju po hlave.
Nebuď smutná!
Teta Nína, čo mám robiť?
Zavolám lekára, dosť, vytiahne mobil.
Dovola sa, všetko sa dozvie.
Povedali, že prídu dnes.
Keď dorazia, nech Matejko beží za mnou.
Suseda vyšla do chodby, chlapec vybehol za ňou:
Babka Nína, mama nezomrie?
Neviem.
Treba poprosiť Boha, aby pomohol, ale tvoja mama neverí.
A dedko Boh pomôže?
v očiach chlapca svieti nádej.
Treba ísť do kostola, zapáliť sviečku a poprosiť, potom pomôže.
Tak, už idem.
***
Matej sa vráti k mame, zamyslený:
Matejko, asi si hladný, ale nič nemáme.
Dones dva poháre.
Keď ich doniesol, mama rozlej u nich mlieko:
Pi!
Vypil, ale hlad sa len zväčšil.
Marta to hneď pochopila.
Ťažko vstala, po stole zobrala peňaženku:
Tu máš päťdesiat centov.
Choď kúpiť dve pagáče a zjedz cestou, ja zatiaľ niečo uvarím.
Choď!
Odprevadila ho ku dverám a, pridŕžajúc sa steny, zamierila do kuchyne.
V chladničke lacná rybia konzerva, trochu margarínu, na parapete pár zemiakov a cibuľa.
Musím uvariť polievku
Zamotá sa jej hlava, zoslabnutá si sadne na stoličku:
Čo sa to deje?
Nemám žiadnu silu.
Polovica dovolenky je za mnou.
Peniaze sú preč.
Ak nebudem môcť ísť do práce, ako pripravím Mateja na školu?
O mesiac ide do prvého ročníka.
Rodinu nemám, nikoho, kto by pomohol.
A hlavne tá choroba.
Mala som ísť hneď do ambulancie.
Ak teraz ostanem v nemocnici, ako ostane Matej sám?
S námahou začne čistiť zemiaky.
***
Hlad je silný, ale myšlienky chlapca smerujú inde:
Mama včera celý deň ležala.
Čo ak naozaj zomrie?
Teta Nína povedala, že mám dedka Boha o pomoc poprosiť, zastavil sa a zamieril ku kostolu.
***
Pol roka je, čo som sa vrátil z vojny.
Zázrak, že žijem.
Už sa dokážem pohybovať, aj keď s palicou.
Mnohé jazvy už nevnímam, a tie na tvári?
Už to je jedno, žiadna žena si ma nevezme, tak premýšľa Nikolas, keď kráča ku kostolu.
Musím zapáliť sviečky za kamarátov.
Dnes je rok od ich smrti, a ja som prežil…
Pred dvadsiatimi rokmi narukoval.
Teraz je civil, ale trpí tým, že nikoho nemá.
Dávka je dosť vysoká, aby prežil, a na účte má ešte peniaze z kontraktu, vystačia na ďalšie dva roky.
Ale načo to všetko sám?
Pri kostole stoja žobráci.
Nikolas vyberie pár päťdesiat centových mincí, rozdelí im a poprosí:
Pomodlite sa za mojich padlých kamarátov, Romana a Stanislava!
Vošiel, kúpil sviečky, zapálil ich a začal sa modliť tak, ako ho to naučil farár:
Pamätaj, náš Pane Bože…
Kríži sa a hovorí slová modlitby, pred očami má priateľov ako živých.
Keď dočítal, len tak stál a spomínal na svoj ťažký život.
Ten chlapec, malý a chudý, stojí vedľa, v ruke lacná sviečka.
Rozhliada sa, nevie, čo robiť.
Pristúpi k nemu staršia pani:
Poď, pomôžem ti!
Zapálila mu sviečku, položila ju.
Takto sa prekriž, ukázala.
A povedz Pánovi, prečo si tu.
Matej dlho pozerá na obraz, potom povie:
Pomôž, dedko Boh!
Mama je chorá.
Okrem nej nemám nikoho.
Prosím, nech sa uzdraví.
Mama nemá peniaze na lieky.
A ja čoskoro pôjdem do školy, ani batoh nemám…
Nikolas, zastane, pozerá na chlapca.
Jeho vlastné problémy, ešte pred chvíľou obrovské, sa zdajú malé, odsunuté na bok.
Najradšej by zavolal celému svetu:
Ľudia, naozaj nikto tomu chlapcovi nepomohol, jeho mame na lieky, a jemu na školský batoh?
A chlapec, len pozerá na obraz a čaká zázrak.
Chlapče, poď so mnou!
hovorí Nikolas.
Kam?
chlapec vystrašený na muža s palicou.
Zistíme, aké lieky mama potrebuje, a pôjdeme do lekárne.
Myslíte to vážne?
Dedko Boh prijal tvoju prosbu.
Naozaj?
pozrie radostne na obraz.
Poď!
usmeje sa muž.
Ako sa voláš?
Matej.
Mňa volaj Nikolas.
***
Z bytu znejú hlasy mamy a susedky:
Teta Nína, predpísala mi toho veľa, lieky sú drahé.
Kde mám na to vziať peniaze?
Mám už len päť eur.
Chlapec rozhodne otvorí dvere.
Hlasy stíchnu.
Susedka vyzrie a preľaknute zašepká, keď uvidí cudzieho muža:
Marta, pozri!
Aj Marta ostane preľaknutá.
Mama, aké lieky potrebuješ?
My s Nikolasom pôjdeme do lekárne a všetko kúpime.
Kto ste?
prekvapene sa pýta Marta.
Všetko bude v poriadku, usmeje sa muž.
Dajte mi predpisy!
Ale mám len päť eur.
My s Matejom tie peniaze nájdeme, položí ruku na plece chlapca.
Mama, daj recepty!
A Marta ich podá.
Z nejakého dôvodu cítí, že tento muž s hrubou tvárou má dobré srdce.
Marta, vieš čo robíš?
spamätá sa susedka, keď muž a chlapec odídu.
Veď ho vôbec nepoznáš.
Teta Nína, zdá sa mi, že je dobrý človek!
Dobre, Marta, už idem!
***
Marta sedí a čaká na syna s tým mužom.
Na chorobu úplne zabudne.
Dvere sa otvoria, prvý pribehne syn, jeho tvár žiari:
Mama, kúpili sme ti lieky a rôzne dobroty k čaju.
V dverách stojí muž a tiež sa šťastne usmeje, jeho tvár už nepôsobí tak desivo.
Ďakujem vám!
žena sa klania.
Poďte, poďte!
Muž sa snaží vyzuť, ide mu to ťažko, cítiť jeho rozrušenie.
Prejde do kuchyne.
Sadnite si!
hovorí domácnosť.
Muž sa posadí, zahľadí sa okolo, neviem, kam s palicou.
Dám vám ju sem, položí ju, aby sa mohol načiahnuť.
Prepáčte, nemám vás čím pohostiť!
Mama, s Nikolasom sme všetko nakúpili, syn začne vykladať potraviny.
Och, načo ste to všetko kupovali!
vzdychá Marta, v duchu myslí, že polovica potravín sú nepotrebné sladkosti.
Zbadá balíček drahej sypanej kávy.
Hneď uvarím čaj.
Rozbehne sa variť.
Zdá sa jej, že choroba ustúpila, alebo nechce vyzerať pred mužom tak chorá.
A akoby mu čítala myšlienky, muž sa opýta:
Marta, nemáte problém?
Vy ste veľmi bledá.
Nič, nič…
hneď si vezmem lieky.
Ďakujem vám!
***
Pijú voňavý čaj so sladkosťami, sledujú chlapca, ktorý nadšene rozpráva.
Občas sa ich pohľady stretnú.
Všetci traja sa cítia príjemne za jedným stolom.
Ale všetko pekné raz končí.
Ďakujem vám!
Nikolas vstane od stola, vezme palicu.
Idem.
Musíte sa liečiť.
Veľká vďaka!
domáca vstane tiež.
Ani neviem, ako vám poďakovať.
Ide do chodby, mama so synom za ním.
Nikolas, prídete ešte?
Samozrejme!
Keď sa tvoja mama uzdraví, spolu pôjdeme kúpiť ti batoh.
***
Muž odišiel.
Marta upratuje, umýva riad.
Synček, pozri si televízor, ja si na chvíľku ľahnem.
Ľahne a zaspí tvrdým spánkom.
***
Prešli dva týždne.
Choroba dávno ustúpila, drahé lieky pomohli.
Posledné dni Marta dokonca pracuje, na konci mesiaca je vždy plno práce, volali ju z dovolenky.
Je za to vďačná, zaplatia jej.
No už začal august, z výplaty musí syna pripraviť na školu.
V sobotu vstali ako vždy, zjedli raňajky.
Matej, priprav sa!
Ideme do obchodu.
Pozrieme, čo ti treba do školy.
Už ti dali peniaze?
Ešte nie, ale budúci týždeň dostanem.
Požičala som si desať eur, cestou späť nakúpime potraviny.
Chystali sa a zazvonil zvonček.
Kto je?
pýta sa Marta.
Marta, to je Nikolas…
Chcel ešte niečo povedať, ale jej prst už stlačil tlačidlo.
Mama, kto je?
syn vykukne z izby.
Nikolas!
potešenie nevedela skrýť.
Hurá!
Vošiel, opiera sa o palicu, ale…
ako sa zmenil.
Drahé nohavice a košeľa, moderný účes.
Nikolas, čakal som vás, chlapec pribehne.
Sľúbil som ti, usmeje sa.
Dobrý deň, Marta!
Dobrý deň, Nikolas!
Ich spontánne tykanie prekvapí a poteší oboch.
Už ste pripravení?
Poďme!
Kam?
Marta je stále v šoku.
Mateja čaká škola.
Nikolas, ale ja…
Sľúbil som Matejovi, a sľub treba dodržať.
***
Marta vždy pozerala na najlacnejšie veci, v akomkoľvek obchode, kam vstúpila.
Lebo nemala zbytočné peniaze, nemala rodinu, nemala muža.
Ak nepočítame toho mladíka z vysokej školy, ktorý sa jednoducho vyparil.
A teraz je pri nej muž, ktorý s radosťou kupuje všetko synovi do školy, nepozerá na ceny, len sa pýta na jej názor.
Naložení návratili taxíkom domov.
Marta sa chce rozbehnúť do kuchyne.
Marta, zastaví ju muž.
Poďme všetci von!
Niečo si spolu dáme na obed.
Mama, poď!
nadšene ju volá syn.
***
V tú noc Marta nevie zaspať.
Vracajú sa jej obrázky dnešného dňa, pred očami má jeho oči plné lásky.
Teraz jej chladný rozum a horúce srdce akoby spolu debatujú:
Nie je to krásny a zdravý chlap, hovorí rozum.
Je to normálny, dobrý človek a tak láskavo sa na mňa díva, odpovedá srdce.
Je o pätnásť rokov starší.
No a čo?
S Matejom je ako otec.
Môžeš ešte nájsť pekného a mladého.
Nechcem pekných a mladých, už som mala takého.
Chcem dobrého a spoľahlivého.
Ale vždy si snívala o inom mužovi, rozum pokračuje.
Teraz o takom!
Tvoje názory sa menia rýchlo?
Len som ho stretla…
Milujem ho!
***
Ich sobáš sa konal v tom istom kostole, kde sa Nikolas a Matej prvýkrát stretli pred tromi mesiacmi.
Nikolas s Martou stoja pred oltárom, palica už nie je, Matej sa neodtrhne od obrazu svätého, s ktorým sa pred tromi mesiacmi rozprával.
Potom zo srdca povie:
Ďakujem ti, dedko Boh!
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
