Cesta k novému životu po ťažkých skúškach
Prekonávanie životných ťažkostí a nachádzanie nádeje
Spomínam si, akoby to bolo včera – mala som štyridsaťpäť rokov, keď sa mi celý svet zrútil. Manžel ma opustil, prevrátil proti mne aj nášho syna, a ja som zostala sama bez kohokoľvek, s kým by som sa podelila o žiaľ či radosť. Aby som si udržala bývanie a nezostala na ulici, prijala som prácu upratovačky na základnej škole v Trnave. Peniaze boli slabé, ale musela som z niečoho žiť. Neustály stres z rozvodu a sporov na súde mi bránil sústrediť sa, a tak som po istom čase prišla aj o túto skromnú prácu.
Cítila som sa, akoby som stratila všetko rodinu, domov i seba samú. Smútok a beznádej ma stáli síl, blúdila som ulicami Trnavy sama ako tie odpadky, ktoré som zbieravala. V jeden podvečer, keď som úplne podriaďená svojim myšlienkam kráčala po chodníku, ma zrazu oslnilo silné svetlo a potom prenikavý zvuk bŕzd rozťal ticho. Auto sa rýchlo blížilo a ja som ostala stáť paralyzovaná. Vodič zastal len na pár centimetrov odomňa.
Z auta vystúpil vysoký muž v pracovnom overale s priateľskými očami a zvolal: Preboha, viete, že ste mohli prísť o život? Ledva som prikývla, všetko vo mne sa triaslo. On si všimol, aká som vyplašená, a ponúkol mi pomoc: Nemali by ste chodiť sama takto večer. V tej chvíli prišla staršia pani so psíkom verné slovenské čuvače menom Lajka, a jemne ho napomenula: Hádam potrebuje pomoc, buďte láskavý.
Tie jednoduché slová sa mi vryli do pamäti vtedy sa začali v mojom živote pomalé zmeny. Učiteľka Milota, ktorá sama veľa vytrpela, mi ponúkla dočasnú prácu v útulku pre bezdomovcov, kde sa angažovala. Práve tam som stretla človeka menom Ľubomír – bývalého psychológa, ktorý sa rozhodol pomáhať ľuďom v kríze. Jeho záujem o moje schopnosti bol zlomovým bodom, stal sa mi priateľom a oporou.
Pod dohľadom Ľubomíra som začala navštevovať bezplatné skupinové sedenia, skúšala arteterapiu a trénovala nové zručnosti. Pomaly som nachádzala dôveru k ľuďom, prestala som sa hanbiť za minulosť a objavila svoju hodnotu. Bola to dlhá cesta, no pochopila som, že ani po najťažších skúškach nie je začať odznova nemožné.
Psychická obnova cez podporné skupiny
Nové zručnosti, arteterapia, prekonávanie traumy
V tom čase sa začal meniť aj môj syn Dominik. Tiež prechádzal ťažkým obdobím, ale vďaka psychologickej podpore a úprimným rozhovorom pochopil, že vinu nenesiem len ja máme za sebou chyby obaja. Jeho srdce sa pomaly otváralo, naše puto sa začalo opäť obnovovať.
O pár mesiacov som nastúpila do mestskej knižnice ako knihovníčka. Tam som stretla ďalšie ženy s podobnými príbehmi. Zdieľali sme skúsenosti, navzájom sa posilňovali a učili novým veciam. Každý deň do mňa opäť prichádzala odvaha a životná sila.
V knižnici som sa spoznala aj s mladou ženou Evou, odhodlanou bojovníčkou za práva žien v núdzi. Eva si všimla moju snahu zmeniť svoj osud a pozvala ma do svojich projektov na podporu žien postihnutých životnými ranami.
Odvaha a vôľa na zmenu sú najväčšími pokladmi, zvykla Eva opakovať.
Popritom som sa začala vzdelávať v oblasti psychológie a sociálnej práce, aby som mohla lepšie pomáhať nielen sebe, ale aj ostatným. Počas kurzov som stretla Elenu ženu s bohatými skúsenosťami, ktorá sa stala mojou inšpiráciou. Dala mi odvahu ceniť si seba samu, brániť svoje práva a nebáť sa zmien.
Vzťah s Dominikom sa nám podarilo zveľadiť. Z múdreho dieťaťa sa stal samostatný mladý muž. Začali sme spolu opäť chodievať do prírody, rozprávať sa o snoch a plánoch. Každým dňom mi jeho podpora a láskavosť vracali vieru v rodinu a dôveru.
Keď som nabrala viac istoty, začala som dobrovoľníčiť v organizácii, ktorá pomáhala deťom zo zložitých pomerov. Opäť som mohla ponúknuť vlastnú silu a skúsenosti tým, ktorí to potrebovali rovnako ako ja kedysi.
Dobrovoľníctvo naplnilo môj život zmyslom a novou radosťou. Zistila som, že môj príbeh inšpiruje iné ženy so skúškami ako ja. Spolu s Evou a Elenou sme založili ženskú podpornú skupinu. Zdieľali sme príbehy, učili sa a spoločne zdolávali prekážky.
Dobrovoľníctvo a pomoc deťom
Vznik podporných ženských skupín
Inšpirácia a rozvíjanie osobných zručností
Raz ma oslovil mladý muž, ktorý tiež zažil ťažkú cestu a sníval o tom, že sa stane učiteľom v diecéznych školách pre deti z marginalizovaných rodín. V ňom som videla iskierku nádeje stala som sa mu mentorkou na jeho ceste vzdelávaním.
Do môjho života sa vrátila nová energia a zmysel. Písala som príspevky do časopisov, vystupovala na konferenciách, rozprávala svoj príbeh, aby som motivovala ďalších nevzdať sa a veriť v lepšie zajtrajšky. Vedela som, že svojimi slovami môžem pohnúť srdcami ľudí a priniesť im úľavu aj nádej.
Dominik, inšpirovaný mojím príbehom, sa rozhodol študovať ekonómiu na univerzite Komenského v Bratislave. Plánoval si budúcnosť a stále sme sa podporovali ako tím.
Časom som sa zapojila aj do komunitných projektov na pomoc ženám-matkám v ťažkých situáciách. Počas školení a workshopov som sa snažila predávať svoje vedomosti, skúsenosti a motivovať iné, aby prekonali strach zo zmien.
Jedného dňa ma pozvali vystúpiť na veľkom podujatí venovanom sociálnej spravodlivosti a pomoci zraniteľným skupinám. Rozprávala som svoj životný príbeh, poučenia a inšpirovala ostatných k statočnosti i skutkom. Uvedomila som si, že moja misia má presah nie je dôležitá len pre mňa, ale aj pre mnohých ďalších.
V osobnom živote sa vzťah s Dominikom len upevnil. S dospelými deťmi sme spolu chodievali na výlety, rozprávali o plánoch a dovolenkách. Došlo mi, že najdôležitejšie je milovať, mať rodinu a vedieť sa podeliť o teplo domova.
Začala som písať, aby som zachovala pamäť na svoju cestu a pomohla ďalším ženám nájsť silu na zmenu. Moje články a knižky povzbudzovali čitateľov, aby sa neutápali v smútku, ale odvážne kráčali vpred, nech je situácia akákoľvek.
Život ma naučil, že každá skúsenosť, akokoľvek ťažká, môže byť krokom k rastu, nádeji a láske. Dôležité je vážiť si túto cestu a veriť v silu dobrých premien, ktoré robia život plnším a krajším.
Moje útrapy a objavy zo mňa urobili silného a múdreho človeka. Ďakujem za každý zápas, lebo práve vďaka nim som sa stala tým, kým som dnes. Predo mnou sú nové obzory, príležitosti a stretnutia. A to hlavné žiť každý deň s nádejou a vierou v lepšie zajtrajšky.
