**Výlet k moru**
„Zuzka, ja nedovolím, počuješ? Je ti len osemnásť. Ty tomu nerozumieš…“ Alena sa už niekoľko hodín hádala s dcérou a s každou vietou skoro kričala.
„To ty nerozumieš! Všetci tam idú, len mne ako vždy nie,“ trvala na svojom Zuzka, zatínajúc päsťe.
„Kto všetci? Tvoja Kika? Jej mama by ti dovolila aj hory obracať…“ Alena náhle stíchla, uvedomujúc si, že to zašla príliš ďaleko. „Počuj, dievča…“
„A ty si ma počula, keď som ti povedala, že nechcem žiadneho Jána Pavloviča? Ale jasné, detský názor nikoho nezaujíma. Ty si urobila, čo si chcela. Vravela si, že chceš byť šťastná. A čo? Si šťastná, mami? Už nie som dieťa, mám plnoletosť. Aj ja chcem byť šťastná. Pôjdem, či sa ti to páči, alebo nie. Peniaze nepotrebujem, ak ti o ne ide.“ V Zuzkiných očiach bolesť skropila slzy.
„Práve preto chcem, aby si bola šťastná – naozaj. Môžeš spáchať chybu, ktorej budeš ľutovať celý život. Zamysli sa, Zuzka. Budeš tam úplne závislá od svojho Romana. A si si ním istá? Poznáte sa päť minút. Nikto nebude pri tebe…“
„Neobávaj sa, neprinesiem ti vreckom,“ usmiala sa Zuzka trpko.
„Nepočúvame sa.“ Alena bez síl klesla na gauč.
Bola unavená z ospravedlňovania. Manžel ju opustil s trojročnou Zuzkou, alimentmi a zmizol. Keď stretla Jána, nečakala, že dokáže znova milovať a veriť mu. Ján sa všetky tieto roky snažil byť Zuzke otcom, priateľom. A Zuzka ho nikdy neprijala.
Alena si pamätala, ako dcéra privítala Jána, keď prvýkrát prišiel – s pohľadom nabitým odporom. Keď odišiel, spýtala sa:
„Bude bývať s nami?“
„Áno. Si proti?“
„Kto sa ma pýta? Ty si aj tak urobíš, čo chceš,“ odsekla dvanásťročná.
Alena sa jej snažila vysvetliť, že Ján je dobrý človek, že to čoskoro pochopí.
„Len ho nepoznáš. Uvidíš, bude sa ti páčiť.“
„Tvoja dcéra len žiarli,“ povedala jej kamarátka psychologička. „Nedovoľ, aby ťa ovládala. Raz sa zobudíš a ona vyrastie, odíde a ty zostaneš sama. Taký chlap ako Ján sa už nemusí znovu objaviť. Nemusíš si vyberať medzi ním a Zuzkou. Daj tomu čas.“
Alena sa snažila nezaniedbávať dcéru. Ale nešlo to. Tiahlo ju to k Jánovi, no Zuzka neustále strhávala pozornosť na seba. Keď si Zuzka uvedomila, že mama už nie je len jej, začala sa od nej dištancovať. A tu bol výsledok – nepočuli sa.
Teraz sa jej Zuzka mstila. Roman bol slušný mladý muž z dobrej rodiny. Nemala proti nemu nič. Ale dovoliť dcére ísť s ním na dovolenku…
Keď sa chlapec ide predstaviť rodičom, vždy sa snaží ukázať v najlepšom svetle. Aký je naozaj? Vidíme vrchol ľadovca, no čo je pod ním?
Možno majú rodičia chlapcov ľahšie. Alena mala len dcéru. Ani na chvíľu sa od nej neoddelila. A teraz chcela ísť na dovolenku s priateľom. Bolo jasné, že tam bude víno, sex… Alena ju vychovávala sama. Chránila ju. Prirodzene sa jej ťažko prijíma, že dcéra vyrastla, že má svoj život.
Ale nedržať ju pri sebe na povraze. Ján tiež tvrdil, že treba dať slobodu. Dievča nie je hlúpe, všetko pochopí. Keď Alena povedala, že keby bola Zuzka jeho dcéra, sotva by ju pustil na dovolenku s chlapcom, Ján zčervenA keď Zuzka v ten večer zaspala v svojej posteli, Alena si už konečne uvedomila, že niekedy sa dieťa musí popáliť, aby zistilo, že matka vždy vedela, čo je preňho najlepšie.
