Cena zrady: Ako jedna žena prišla o všetko, ale našla zmysel života
Alžbeta prišla domov skôr ako obvykle – kolegyňa v práci ju poprosila o výmenu služieb. Potichu vošla do bytu, položila kľúče na stolíku a prešla do kuchyni. V dřezu hromada neumytého riadu, na stole drobky. Zavládla v nej nepríjemná myšlienka – ani manžel, ani nevesta sa neunúvali upratať. Bez slova umyla riad, upratala a vydala sa do spálne. Po ceste nahliadla do izby Zuzany – dievčatá tam nebolo. Alžbeta sa zamračila, ale neprikladala tomu váhu. Lenže keď vstúpila do svojej spálne, zastyla ako prikopnutá – na svojej posteli Zuzana a… VIKTOR. V objatí. Polonahí. A to napriek jej tehotenstvu.
A predsa všetko začalo láskou. Jánovi sa zdalo, že lieta, keď kráčal k Zuzke. Áno, bola ľahkomyseľná, príliš voľná v správaní, ale zhodoval to na vek – mala len dvadsať. On bol o dva roky starší, vychovaný prísne a s láskou – matka, Alžbeta Jozefová, uznávaná pôrodná asistentka, ho vychovala sama. Vložila do neho všetko: dušu, morálku, dobrosrdečnosť.
Keď Zuzana oznámila, že je tehotná, Ján sa nezľakol – ponúkol sobáš a výchovu dieťaťa. Ale Zuzana sa len uškrnula: „Nie, na matriku nepôjdem. Ale peniaze potrebujem. Tento problém treba nejako vyriešiť.“ Ján oniemel, ale nevzdal sa hneď. Presvedčil ju: nech porodí a dieťa mu odovzdá – vychová ho sám. Dievča po chvíli súhlasilo. Zosobášili sa skromne. Bývali u Jána s matkou a otčimom Viktorom. Lenže po pár mesiacoch Ján zomrel – nehoda na ceste z práce. Alžbeta málem zošalela od žiaľu. Syna už nie je. Ostala len nádej – jeho dieťa pod srdcom Zuzany.
Ale Zuzana netúžila. Pozerala na Alžbetu ako na zdroj výhod. Žila v jej dome, jedla z jej rúk, váľala sa v izbe, nič nerobila. Viktor sa spočiatku hneval: „Nechcem vidieť túto vetrelku.“ Čoskoro však hnev vystriedalo… čudné záujem. Jeho pohľad na tehotnú Zuzku bol čím ďalej vtieravejší. Alžbeta to postrehla. Ale odháňala myšlienky. Až do toho večera…
Keď ich uvidelKeď ich uvidel spolu vo svojej posteli, celý jej svet sa rozpadol.
