Ciekawe – Page 98 – Wyznaj Sekret

– Čože? Už sme spolu desať rokov! Aká milenka? Mám ťa dosť!

Pamätám si, že sme už boli manželmi desať rokov a ja som čakala na slová, ktoré by ma rozjasnili. Čo to?

Líza, nebudeme brať veľa. Zapasuj nám na cestu tvoj špeciálny koláč a pár pohárovík džemu — lenivo sa natiahol Gábor s úsmevom na tvári.

Ľubomíra, vezmeš si len málo. Zabal nám na cestu ten svoj špeciálny koláč a pár pohárov lekváru, lenivým

– Čože? Už sme manželé desať rokov! Aká milenka? S tebou mi stačí!

Čo to ťa trápi? Už sme spolu desať rokov! O čom to hovoríš, že máš nejakú milenku? Mám dosť teba aj mňa!

– Len z etikiet v obchode poznáte rozdiel medzi kôprom a petržlenom! A tie bobule ste stretli len v marmeláde! – naštvaná susedka sa bručalaKeď sa na dverách objavila pošta s balíkom plným čerstvých byliniek a bobúľ, všetci sa zrazu pustili do výmeny a susedkine namietnutia sa rozplynuli.

Ty si len odlišuješ kŕmenie petržlenovej vŕby podľa etikiet v obchode! A bobule si len v marmeláde videla!

Kto ste?! Ľubomíra Kováčová stála v prahu svojho bytu, akoby v šoku, a nedokázala uveriť vlastným očiam.

-Už nie si moja dcéra.

Pamätám si, ako sa raz v tých starých dňoch odohrala zložitosť, ktorá ma stále vracia späť.

– Prečo neotváraš dvere? – Nechcem! A nebudem. Hostia by mali vopred oznámiť svoju návštevu a nesťahovať sa po krabiciach, chladničkách a skrinkách. – Čože, nebudem? To je moja mama! Prišla ku mne! – Tak ju privítaj! Len nie v mojom dome.

Prečo neotváraš dvere? Nechcem! A nebudem. Hostia by mali najprv oznámiť svoj príchod a potom nesmieš

– Vy roznášate kôpor od petržlenu len podľa etikiet v obchode! A tie bobule ste videli len v lekváre! – naštvaná susedka si zúfalaZrazu sa pred dverami objavila stará babička so košíkom plným čerstvých húb a usmiala sa na všetkých.

**Dne 12. augusta 2026 denník** Vy len z etikiet v obchode poznáte, ktorá je skutočná a ktorá nie!

Olga nenávidela všetkých. A najmä svoju matku.

Zdenka nenávidí všetkých. Najviac však svoju matku. Vie, že keď vyrastie a odíde z tohto detského domu

– Aké to boli tie nechladné frajeri, čo tu pobývali? Zavolaj svojich rodičov, nech prídu priviesť poriadok, – rozčuľovala sa Lýdia. – Ja nebudem po nich upratovať. Stačí mi, že neustále periem posteľnú bielizeň po tvojich priateľoch. Tie sa už natlakovali zostávať nocovať na našej chate.

Čo tu prišli tie čudné ducha? Zavolaj rodinu, nech príde upratať poriadok, hneď vzdychala Ďurina.