Maťko sedí v rohu a horko plače. Nedokáže pochopiť, kde spravil chybu. Prečo ho mama a otec opustili a odviedli do detského domova? Veď ich Maťko vždy veľmi miloval a poslúchal.
Jeho biologická mama sa ho vzdala ešte v pôrodnici. Potom si ho adoptovali Milena a Štefan, ktorí sami nemohli mať deti. Zobrali si teda bábätko z detského domova. No Štefan si k Maťkovi nikdy cestu nenašiel. Neustále cítil, že chlapec nie je jeho vlastný. Milena si Maťka veľmi zamilovala, starala sa oňho a objímala ho, no napriek veľkej snahe sa mu skutočnou mamou stať nedokázala.
Roky plynú. Maťko vyrastá v tejto rodine a svojich rodičov veľmi ľúbi. Až jedného dňa Milena zistí, že čaká dieťa. Je veľmi šťastná. Keď tú správu povie Štefanovi, obaja sa radujú a sú v siedmom nebi.
Potom sa však všetko zmení. Maťko prestáva byť pre rodičov dôležitý, začína ich otravovať a rozčuľovať. Štefan ho dokonca začne biť. Rodičia už o Maťka nemajú záujem, cítia, že ich rodičovských schopností má už dosť. Rozhodnú sa teda Maťka vrátiť späť do detského domova. Podpíšu písomné vzdanie sa rodičovských práv, súd ich týchto práv zbaví.
Po súdnom pojednávaní príde Milena k Maťkovi a oznámi mu, že teraz bude žiť v detskom domove. Maťko plače a volá na mamičku, ale ona sa len otočí a odíde. Chlapček má len päť rokov a už ho zradili všetci, ktorým tak veľmi dôveroval a ktorých naozaj miloval. Najprv jeho biologická mama, teraz aj náhradní rodičia.
Sudkyňa, ktorá rozsudok vyniesla, všetko mlčky sleduje. Potom pristúpi k pracovníčke z domova a povie, že si chce Maťka adoptovať. Videl jej zlomilo srdce, keď bol takto zradený. Sudkyňa menom Katarína vybaví potrebné papiere veľmi rýchlo. Krátko potom si vezme Maťka domov.
Okamžite ho začne láskavo volať Maťko môj a chlapec rýchlo na starých rodičov zabudne a veľmi si k Kataríne privykne. Prejdú roky. Maťkovi sa v škole veľmi darí. Maturuje s vyznamenaním, dostane sa na lekársku fakultu v Bratislave. Po skončení štúdií dostane ponuku pracovať na dobrej súkromnej klinike.
Jedného dňa za ním príde muž, ktorého okamžite spozná. Je to Štefan, jeho prvý adoptívny otec. Štefan mu rozpovie, že jeho manželka zomrela pri pôrode, dieťatko sa nenarodilo živé. Po tejto tragédii začal Štefan piť, upadol do hlbokej depresie. Potom sa zoznámil so Zuzanou, ktorá mu pomohla s liečením a presvedčila ho, aby sa opäť postavil na nohy.
Takto sa opäť stretáva s Maťkom. Hoci bol Maťko mladý, dobre si pamätal, ako s ním Štefan zaobchádzal. No spomenul si aj na Hippokratovu prísahu, a preto mu aj napriek všetkému pomohol. Osud sa s Štefanom a Milenou nemaznal a sám im ukázal, čo znamená bolesť a strata. Každý na Slovensku vie, že siroty by sa nemali krivdiť. Maťko urobil rozumné rozhodnutie: neoplácal Štefanovi, čo mu spravil. Život ho už potrestal dostatočne.
