Vieš čo, musím ti porozprávať jeden príbeh, ktorý by ti mohol zlomiť srdce, ale nakoniec je v ňom kúsok nádeje. Predstav si malého Samka, ktorý sedel v kúte a plakal, ani nevedel, čo urobil zle, že ho jeho rodičia nechali a odviedli do detského domova. Veď Samko ich mal vždy veľmi rád a poslúchal ich.
Jeho skutočná mama ho nechala už v pôrodnici. Potom si ho osvojili Danka a Juraj. Nemohli mať totiž vlastné deti, tak si zobrali bábätko z domova. Lenže Juraj nikdy nevedel malého prijať za svojho. Vždy mal pocit, že to nie je jeho dieťa a nedokáže sa k nemu správať ako k vlastnému. Zato Danka si Samka zamilovala, starala sa oňho a objímala ho, aj keď úplne jeho mamou si preňho nikdy nebola.
Roky plynuli, Samko žil v tejto zvláštnej rodine, ale mal ich veľmi rád. Potom, z ničoho nič, Danka otehotnela. Bola úplne šťastím bez seba a keď to povedala Jurajovi, obaja boli ako v siedmom nebi.
Lenže odvtedy si Samka už vôbec nevšímali. Začal im prekážať a každá maličkosť im na ňom vadila. Juraj dokonca Samka bil. Zrazu ho už rodičia vôbec nepotrebovali, už mali dosť byť rodičmi. Tak sa rozhodli chlapca vrátiť späť do detského domova. Podpísali všetko potrebné a súd ich zbavil rodičovských práv.
Po súdnom pojednávaní prišla Danka za Samkom a povedala mu, že teraz už bude bývať v domove. Samko plakal a volal mamičku, ale ona sa len otočila a odišla. Vtedy mal Samko iba päť rokov. Zradili ho ľudia, ktorých mal tak veľmi rád najprv vlastná mama a teraz aj pestúni.
Súdkyňa, ktorá rozhodla o osude Samka, videla všetko na vlastné oči. Nemohla to nechať tak a povedala vychovávateľke z domova, že si Samka adoptuje ona. Krásna a láskavá pani sudkyňa, volala sa Katarína, vybavila všetky papiere rýchlo a vzala Samka so sebou domov.
Hneď mu začala hovoriť Samko, zlatko moje a on si na ňu rýchlo zvykol, úplne zabudol na predošlých rodičov a naviazal sa na Katarínu. Roky plynuli. Samko sa veľmi dobre učil, na konci strednej školy dostal zlaté maturitné vysvedčenie, dostal sa na medicínu a po škole ho prijali na dobré miesto do nemocnice.
A predstav si, jedného dňa prišiel za ním na ambulanciu človek, ktorého hneď spoznal. Bol to Juraj, jeho prvý pestún. Povedal Samkovi, že Danka zomrela pri pôrode a ich dieťa sa narodilo mŕtve. Juraj začal potom veľa piť. Nakoniec ho z tej biedy dostala nová priateľka, Svetlana, ktorá mu pomohla liečiť sa.
Tak sa stalo, že sa znovu stretli. Hoci Samko bol ešte mladý, dobre si pamätal, ako kruto sa k nemu Juraj správal. Ale spomenul si na lekársku prísahu a pomohol mu, aj keď si to možno nezaslúžil. Osud veľmi potrestal Juraja a Danka, lebo každý Slovák vie na siroty sa siahať nesmie.
Samko sa zachoval s obrovskou rozvahou. Nepomstí sa, život im to všetko vrátil.
