Lukáš sedel v rohu a nariekal, až sa mu slzy kotúľali po lícach. Vôbec nechápal, čo také zlé urobil. Prečo ho mama s otcom opustili a odniesli do detského domova? Veď rodičov mal odjakživa veľmi rád a vždy ich poslúchal.
Jeho biologická mama ho nechala už v pôrodnici. Potom si ho adoptovali Miroslava a Jozef Sýkorovci. Nemohli mať vlastné deti, a tak si z domova vzali malého chlapčeka. Lenže Jozef si k Lukášovi nikdy nenašiel cestu. Vždy v ňom videl cudzie dieťa, ktoré mu navždy ostane len cudzím. Zato Miroslava sa do Lukáša úplne zamilovala mazlila sa s ním, starala sa o neho, ale skutočnou mamou mu napriek tomu nikdy nebola.
Roky plynuli. Lukáš vyrastal v rodine a rodičov mal rád, ako sa len dalo. A potom jedného dňa Miroslava zistila, že je tehotná. Bola nesmierne šťastná. Keď to oznámila Jozefovi, lietali radosťou ako dva balóny nad Tatrami.
Odvtedy sa však Lukáš akoby stratil z ich sveta. Začal im prekážať, liezol im na nervy. Jozef ho dokonca začal biť. O Lukáša už nestáli rodičia si povedali, že majú splnenú normu a rozhodli sa ho vrátiť späť do detského domova. Podpísali zrieknutie sa rodičovských práv, a súd ich o tie práva skutočne pripravil.
Po pojednávaní Miroslava prišla za chlapcom a sucho mu oznámila, že teraz bude bývať v domove. Lukáš plakal a volal mamičku, no ona sa len otočila na podpätku a zmizla. Mal iba päť rokov a ľudia, ktorým veril a ktorých miloval, ho zradili. Už druhýkrát najprv vlastná mama, teraz aj náhradní rodičia.
Sudkyňa, čo vyniesla rozsudok, všetko potichu sledovala. Potom pristúpila k pracovníčke detského domova a zahlásila, že chlapca si adoptuje ona. Srdce jej pukalo pri pohľade na zradené dieťa. Volala sa Katarína Urbanová a papierovačky zvládla v rekordnom čase. Čoskoro si odviedla Lukáša domov.
Okamžite ho začala oslovovať nežne Lukáško a chlapec veľmi rýchlo na svojich bývalých rodičov zabudol. Katarína sa pre neho stala ozajstnou mamou. Roky bežali. Lukášo sa darilo v škole, odmaturoval s vyznamenaním a prijali ho na lekársku fakultu. Po škole ho zavolali pracovať do výbornej ružinovskej kliniky.
Jedného dňa mu do ordinácie prišiel starší muž. Hneď ho spoznal bol to Jozef, jeho prvý adoptívny otec. Vyrozprával mu, že jeho žena Miroslava pri pôrode zomrela a dieťa sa narodilo mŕtve. Po tom všetkom začal Jozef piť ako Dedo Mráz vo februári. Až kým nestretol Vieru, ktorá mu pomohla vyhrabať sa z alkoholu a dokopala ho na liečenie.
Tak sa po rokoch ocitli zoči-voči. Hoci bol Lukáš mladý, dobre si pamätal, ako zle sa k nemu Jozef správal. Ale spomenul si na Hippokratovu prísahu a rozhodol sa mu pomôcť. Osud sa so Sýkorovcami už vyhral dosť všetci na Slovensku predsa vedia, že na siroty sa nesmie siahať. Lukáš sa zachoval veľmi rozumne: pomsty sa vzdal, život už dal všetko na poriadok zaňho.
