Stalo sa, že som sa nikdy neoženil a nemám ani deti. Takto zvláštne sa vyvinul môj život. Teraz mám 57 rokov. Nedávno som mal narodeniny. Oslavovali sme ich len my dvaja, ja a moja mama. Nemám koho pozvať. Nemám priateľov a ja s mamou nemáme žiadnych iných príbuzných.
Bývame spolu a vždy si navzájom pomáhame. Moja mama má už 86 rokov. Neviem, čo budem robiť, keď tu raz nebude. Napriek tomu sa mama cíti dobre! Aj keď každým rokom starne a zdravie jej pomaly odchádza, nevzdáva sa. Dokonca ešte chodí sama na prechádzky.
Ja som už na dôchodku, ale stále pracujem, lebo naše dôchodky nepostačujú na normálny život. No nestrácam nádej a som vďačný, že mám moju drahú mamičku. Napokon, niektorí ľudia sú na tom oveľa horšie. Niektorí nemajú ani byt, ani príbuzných, ani peniaze.
My s mamou žijeme pokojne a v mieri. Večer pijeme čaj, háčkujeme, pozeráme naše obľúbené filmy a seriály. Cez víkend pečiem koláče a pozývam susedov k nám. Rozprávajú nám o svojich rodinách. Teší ma radosť ľudí, ktorým sa darí, a modlím sa, aby sme ja a mama prešli všetkým nešťastiam.
Takto prežívame náš život. Prajem si, aby takýto život trval čo najdlhšie pre mňa aj moju mamu…
