Stalo sa, že som sa nikdy neoženil a nemám ani deti. Takto zvláštne sa odvíjal môj život. Teraz mám 57 rokov. Nedávno som mal narodeniny. Oslavovali sme ich len dvaja, spolu s mojou mamou. Nemám koho pozvať. Nemám žiadnych priateľov a spolu s mamou nemáme žiadnych ďalších príbuzných.
Bývame spolu a vždy si navzájom pomáhame. Moja mama má už 86 rokov. Neviem, čo by som robil, keby raz odíde. Predsa len sa mama cíti veľmi dobre! Hoci je každým rokom staršia a jej zdravie sa zhoršuje, nevzdáva sa. Dokonca chodí sama na prechádzky.
Ja som už v dôchodku, ale stále pracujem, pretože naše dôchodky nestačia na normálny život. Napriek tomu som vďačný a šťastný, že mám svoju drahú mamičku. Veď mnohí ľudia sú na tom oveľa horšie. Niektorí nemajú ani byt, ani rodinu či peniaze.
S mamou žijeme pokojne a v pohode. Večer si spolu uvaríme čaj, štrikujeme alebo sa pozeráme na naše obľúbené filmy a seriály. Na víkendy pečiem koláče a pozývam susedov k nám. Rozprávajú nám o svojich rodinách. Teším sa, keď vidím šťastných ľudí a prosím, aby nás obchádzali všetky nešťastia.
Takto plynie náš život. Chcel by som, aby takáto pokojná životná cesta trvala čo najdlhšie, pre mňa aj moju mamu.
