Vtedy
Ďakujem, Jurko! Neviem, čo by som bez teba robila, zobrazilo sa na obrazovke telefónu.
Telefón jej manžela zavybral priamo v jej ruke. Zuzana automaticky pozrela na displej. Odosielateľkou bola niekto menom Marika. Správa končila ružovým srdiečkom, ako malý bozk.
Zuzana ostala s rozšírenými očami. Marika? Jurko? Mohla by si myslieť, že je to nejaká vzdialená príbuzná alebo kolegyňa, keby nie jeden detail: jej manžel nikdy nespomenul nikoho s týmto menom. Alebo ju snáď skrýval?
Rýchlo zdvihla pohľad. Najprv musela zistiť pravdu, nie skákať k záverom. Ale srdce sa jej stiahlo žiarlivosťou.
Kto je Marika? spýtala sa Zuzana, snažiac sa ovládať hlas.
Ján, ktorý pokojne pil kávu, zamrkal zmätene.
Čo?
Marika, zopakovala a ukázala mu telefón. Kto to je?
Pozrel sa na displej a v jeho očiach bolo sotva postrehnuteľné napätie. Rýchlo sa odvrátil a pokrčil plecami.
To je… Marina.
Zuzana zamrzla.
Aká Marina?
No… Moja bývalá. Medzi nami už nič nie je.
Položila telefón na stôl a skrížila ruky.
Bývalá ťa volá Jurko a ďakuje ti so srdiečkami? Myslíš si, že to je normálne?
Ján znova pokrčil plecami, akoby to nestálo za reč.
Áno. Pôžila som jej peniaze. Žiadala o pôžičku, tak som jej požičal.
Zuzana pocítila príval hnevu.
Ty si dal peniaze bývalej?!
Áno, čo je na tom také hrozné?
Čo je na tom hrozné?! odsekla. Vážne? Ty považuješ za normálne brať z našich peňazí a dávať ich nejakej Marike?
Konečne sa na ňu pozrel.
Zuzana, robíš z komára somára. Poznáme sa od nepamäti. Prečo by som jej nemohol pomôcť?
Zasmiala sa, ale v jej smiechu nebola ani trocha radosti.
Si ženatý, Ján. So mnou! A napriek tomu sa staráš o ňu, s ktorou si bol predtým.
Podráždene si vydýchol, ako keby sa snažil vysvetliť niečo samozrejmé dieťaťu.
Nerozíšli sme sa zle. Nie je pre mňa cudzia.
A ja som cudzia?
Ján mlčal. Zuzana potrasla hlavou a ťažko si vydýchla.
Ako dlho to už trvá?
Čo konkrétne?
Vaše krásne priateľstvo.
Pozrel sa preč.
Vždy sme sa rozprávali. Ešte pred tebou. Len som ti to nehovoril. Nechcel som ťa rozrušovať.
Zuzana cítila, ako sa celé jej telo zahrieva od hnevu.
Takže dva roky si mi to zatajoval?
Nezatajoval! Proste nebol dôvod ti to hovoriť. Nechcem ťa podvádzať. Prečo sa tak rozčuľuješ?
Zuzana sa hlboko nadýchla, snažiac sa nekričať.
A koľkokrát si jej už pomohol?
Niekedy. Maličkosti. Opraviť niečo, nastaviť počítač.
Takže ty, môj manžel, beháš za inou ženou ako remeselník?
Čo to trepeš?! vybuchol. Pomohol som jej, dal som jej peniaze! To je zločin?! Aj tebe by som pomohol!
Zuzana sa na neho pozrela s chladným odhodlaním.
Ak ty nevidíš nič zlé na tom, znamená to, že máme odlišné predstavy o tom, čo znamená rodina.
Otočila sa a vyšla z kuchyne. Nechcela teraz vidieť jeho tvár.
Ten deň pre ňu prebehol ako sen. Hnev, bolesť, zmätok. Snažila sa všetko chladnohlavne analyzovať, ale v hlave jej znelá jediná otázka: Ako som si to mohla nevšimnúť?
Ján nevyzeral vinný. Teraz už neskrýval, že sa s Marinou rozpráva, ale tváril sa, že je to úplne bežné.
Počas nasledujúcich dvoch týždňov sa všetko vyjasnilo. Jej manžel sa často meškal z práce. Marina mala každých pár dní nejaký problém, ktorý bolo treba urgentne vyriešiť.
Idem dnes večer k Marine, povedal pri večeri s ľahostajnosťou. Pokazila sa jej práčka.
Zuzana položila vidličku a prenikavo sa naňho pozrela.
Už v meste nie sú žiadni remeselníci?
No tak, naozaj je také ťažké niekomu pomôcť?
Pre teba nie. Pre mňa je ťažké to prijať.
Už zase! Stále musíme riešiť to isté?
Áno, zase, odpovedala chladne. Pretože tvoja bývalá má stále nejakú pomoc. Aspoň že nemáte spoločné deti.
Ján si vydýchol, ale pokračoval v jedle.
Keby to bola suseda alebo moja mama, reagovala by si rovnako?
Rozdiel je v tom, že iní by ťa nevolali každý deň.
Zuzana, povedal unavene. Správaš sa, akoby som ju podvádzal.
Neviem, či ju podvádzaš alebo nie, ale jednoducho to nie je normálne. A vadí mi to, odsekla ostrým tónom.
Usmial sa.
Nemáš vo mne dôveru.
A dal si mi dôvod?
Medzi nimi padla ticho.
Po troch dňoch sa Marina objavila znova.
Volala Marina, oznámil ľahostajne. Chce si kúpiť chladničku, ale nemá ako ju doviesť.
Zuzana sa pomaly otočila k nemu.
Takže teraz všetko necháš a pôjdeš jej odniesť chladničku?
Čo je na tom také strašné?
Ján, naozaj nevidíš problém?
Ja vidím, že robíš z komára somára.
Nie ja robím cirkus, ale ty. A nechcem byť jeho súčasťou. Ak chceš Marine pomáhať tak veľmi, môžeš sa k nej rovno nasťahovať. Ušetríš benzín.
To myslíš vážne?
Absolútne.
Takže ma vyhadzuješ?
Nie, Ján. Dávam ti na výber. Buď si v našej rodine, alebo si choď svojou cestou. Už ťa tu nechcem.
Otočila sa a odišla. Nechcela sa už nechať manipulovať. Možno si myslel,
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
