Byt, alebo Príbeh jednej rodiny
Janka sa pomaly vracala zo školy a rozmýšľala, ako zabrániť mame zistiť, že dostala dvojku. Najlepšie by bolo, keby mama nebola doma. Potom by len schovala triednu knižku a povedala, že ju zabudla v škole. Ale čo zajtra? Keby každý deň zabúdala knižku, mama by to iste zistila.
„Dnes ju schovám a zajtra sa pokúsim dvojku opraviť. Potom ma mama nebude veľmi nadávať,“ rozhodla sa Janka a pridala do kroku.
Mama jej každý deň pripomínala, že sa musí dobre učiť. Prvý dôvod bol, aby nehanobila otcovu priezvisko. Bol profesorom. Druhý dôvod – aby trénovala mozog. Niektoré choroby sú dedičné. A stará mama mala Alzheimera. Zomrela, keď mala Janka dva roky.
Opatrne vošla do bytu a snažila sa nepríškrítiť dverami. Na vešiak visel mamin kabát – bola teda doma. Janka potichu sa vyzula a na špičkách prešla do svojej izby. Schovala triednu knižku pod vankúš a až vtedy si oddychla. Prevliekla sa a ihneď sa pustila do úloh. Dokonca prečítala historický text dvakrát, no mama do izby stále neprišla. To na ňu nebolo také.
Priškrabkla dvere a napínala sluch. V byte vládlo ticho. Možno mama ochorela a spí? Ich byt bol priestranný, s vysokými stropmi a širokými oknami v srdci mesta. Nábytok bol ťažký, starožitný a tmavý. Chodba bola dlhá a desivá, lemovaná skriňami.
V tom sa v obývačke ozvalo buchnutie podlahových hodín. Janka málo nezavýskla prekvapením. Potom si však uvedomila, že to sú len dedove hodiny a upokojila sa. Prešla chodbou a nahliadla do kuchyne. Mama sedela za stolom, s hlavou opretou o zložené ruky.
„Mami,“ pošepkala Janka a dotkla sa jej ramena.
Mama zdvihla hlavu a pozrela na dcéru zapľakanými očami.
„Otec zomrel. Priamo počas prednášky…“ povedala mama bezvládnym hlasom.
Prítulila dcéru k sebe a rozplakala sa nahlas, ukrytá v jej náručí. Janka sa chvíľu držala, no potom sa tiež rozplakala.
Nasledujúci deň nešla do školy a dvojku neopravila. Na to nemala myseľ. Chodili do nemocnice, potom do márnice, kam mama doniesla otcov najlepší oblek a takmer nové topánky, potom ešte niekam.
Na pohrebe bolo veľa ľudí, väčšinou z univerzity, kde otec učil a viedol katedru. Janka ho nepoznávala. V rakve ležal cudzí starý muž. Ale mama nad ním plakala a opakovala: „Ako budeme bez teba? Prečo si nás opustil…“
Po pohrebe mama celé dni ležala v posteli, plačúc a nejedúc. Janka si varila cestoviny alebo halušky. Keď došli, požiadala mamu o peniaze.
„Vezmi si,“ povedala mama, bez otázky načo.
Janka kúpila párky, chlieb a dve balenia cestovín.
Raz sa vrátila zo školy a zastala mamu pri sporáku, kde varila polievku. Janka sa zaradovala.
„Ako to v škole? Čo si jedla celý tento čas?“ spýtala sa mama. Janka jej povedala. „Prepáč mi. Úplne som na teba zabudla. Nič. Zajtra pôjdem za tvojím otcom na katedru a požiadam ich, či by ma nezamestnali. Však mi neodmietnu, však? Treba žiť ďalej.“
Mama vyzerala schudnutá a bledá, úplne iná ako kedysi, keď bol otec nažive. Ale neplakala, čo bolo aspoň niečo.
Nový vedúci katedry, otcov študent, prijal mamu ako laborantku. Mama mala nedokončené vysokoškolské vzdelanie, učiť nemohla. Platy laborantov boli nízke, a tak jej ponúkli prácu upratovačky na katedre. Súhlasila, no upratovala až večer, keď všetci učitelia odišli domov.
„Hanba. Profesorská manželka umýva podlahy,“ vzdychala si mama. Janka jej často pomáhala.
Peníze však stále nestačili. Mama predala všetky svoje zlaté šperky učiteľkám priamo na katedre. Brala, čo ponúkli. Ale čoskoro aj tie došli.
Susedka prišla za mamou a ponúkla, že kúpi nejaký nábytok. Ale mama odmietla.
„Byt bez nábytku by už nebol ten istý,“ povedala.
„Pozri, ak sa rozhodneš predať, kúpim to, ale takú cenu už nedám,“ nahnevané povedala susedka a odišla.
Janka sa spýtala, prečo si mama tak cení nábytok, keď všetko zlato predala.
„Ešte si hlúpa. Tento nábytok je starožitný. Taký nájdeš len v múzeách. Ani počas vojny ho nepredali.“
A potom jej mama rozprávala, ako sa dostali do tohto bytu.
Prišla študovať na univerzitu z malej dediny, bývala na internáte. Otec bol učiteľom, docentom. DoZamilovala sa do neho, hoci bol oveľa starší, a keď otehotnela, priviedol ju do svojho bytu, kde začali spolu nový život, napriek tomu, že otcova matka ich vzťah nikdy neprijala.
