Som veľmi aktívna žena. Aj keď mám už 65 rokov, stále cestujem po rôznych miestach, spoznávam zaujímavých ľudí a objavujem neznáme zákutia Slovenska. Moje spomienky na mladosť sú posiate radostnými aj smutnými odtieňmi. Vtedy bolo možné bez problémov vyraziť na dovolenku kamkoľvek mohla som ísť na termálne kúpalisko v Piešťanoch, stanovať na brehu Váhu s priateľmi z práce, alebo plávať na výletnej lodi po Dunaji. A to všetko za pár eur, nuž, vtedy ešte slovenských korún.
To všetko sa dnes zdá ako rozplynuteľný oblak v minulosti.
Vždy ma nadchýnalo stretávať nových ľudí. Rozprávala som sa s cudzincami na pláži v Senici, poznávala kultúrnych nadšencov v divadle v Bratislave. Mnohé z týchto známostí pretrvali roky, ako dotyky vo vetre.
Raz, uprostred nočného poloticha, sme so svojím manželom dostali tajomnú telegramu. Nevedeli sme, kto ju mohol poslať a rozhodne sme nemali v pláne nikam odísť. Ale o štvrtej ráno začalo na našu dvere klopať. Otvorila som a uvidela stáť na prahu Šarlotu, dve dospievajúce dievčatá, babku a muža, všetci obložení kuframi, batohmi a taškami. S manželom sme tam stáli ako zamrznuté sochy v sne, zmätení a ohromení. Napokon sme ich pustili dnu do bytu. Šarlota sa ma hneď opýtala:
Prečo ste pre nás neodišli? Veď som vám poslala telegram! A navyše taxi stojí eurá! Prepáč, ale netušila som, kto ju poslal! Ale mala som vašu adresu, tak som prišla! Myslela som, že si budeme len písať listy, nič viac!
Šarlota mi vysvetlila, že jedna z dievčat tento rok dokončila gymnázium a rozhodla sa ísť študovať na univerzitu v Trnave. Celá rodina prišla, aby ju podporila.
Budeme bývať u vás! Nemáme peniaze na nájomné! A vy bývate blízko centra!
Znela som ako v tichom sne, prekvapená. Veď nie sme rodina. Prečo by u nás mali bývať? Musela som im variť trikrát denne, hoci si doniesli nejaké potraviny, nikdy však nič neuvarili sami a ja som im všetkým obsluhovala.
Po troch dňoch som už nedokázala ďalej zniesť ten zvláštny režim. Požiadala som Šarlotu a jej príbuzných, aby sa odsťahovali kamkoľvek. Nasledoval surrealistický výbuch. Šarlota začala rozbíjať tanieriky a kričať hystericky, ako v zlých snoch.
Bola som šokovaná ich správaním. Odišli. Ale ešte predtým sa im podarilo ukradnúť mi župan, pár uterákov a ako zázrakom aj veľký hrniec kapustnice! Dodnes neviem, ako ho odvliekli. Proste zmizol, akoby sa rozpustil vo vzduchu ako para z horúcej polievky.
