Buď ubytuješ môjho brata vo svojom byte, alebo si bal veci a vypadni odtiaľto! vyhrkol manžel.
Zuzana sa zdržala v práci o dve hodiny dlhšie. Dve nové klientky sa k nej objednali po odporúčaniach od kamarátok.
Chceme len k vám, Zuzana Jánová! Ste naozaj najlepšia kaderníčka v meste! Tieto slová ju rozosmiavali celú cestu domov.
Možno naozaj nastal ten správny čas začať vlastnú prevádzku? Dosť báť sa a čakať na lepšie časy.
Z týchto myšlienok ju vytrhli neznáme hlasy z bytu, keď vchádzala do domových dverí. Rýchlo otvorila a na prahu zaskočene ztuhla. V chodbe ležal ošúchaný batoh, na podlahe špinavé topánky a z kuchyne sa linul pach alkoholu.
Zuzka, spoznávaš príbuzného? Mišo sa vrátil! Manžel vyzrel z kuchyne so zvláštnym úsmevom.
Mladší brat Jozefa sedel na kuchynskej pohovke a bez záujmu hľadel na stôl. Ten istý Mišo, ktorý pred štyrmi rokmi odišiel z domu za tanečnicou z nočného klubu.
Ahoj, ani nezdvihol pohľad.
Mami, kto to je? šepkala dcéra, ktorá sa práve vrátila z tanečného krúžku.
To je tvoj strýko Mišo, brat tvojho otca, Zuzana sa snažila hovoriť pokojne. Asi si ho nepamätáš. Bola si príliš malá, keď odišiel.
A prečo je taký divný? znížila hlas Natálka.
Choď do svojej izby, zlatko. Porozprávame sa neskôr.
Žena prešla do kúpeľne a pustila vodu. Potrebovala aspoň chvíľku, aby sa spamätala. V zrkadle sa na ňu dívalo unavené tvár. Pomaly prešla rukou po vlasoch korienky už bolo treba dotiahnuť, ale teraz mala iné starosti.
Pred štyrmi rokmi, keď Mišo odišiel, videla, ako ťažko to Jozef znášal. Mesiac nehovoril s rodičmi, obviňoval ich, že brata odohnali. A potom sa akosi zmieril, prestal o ňom hovoriť, nebral jeho zriedkavé hovory. Teraz sa však všetko zmenilo.
Manžel ju nasledoval do spálne, na chvíľu váhal, potom potichu povedal:
Zostane u nás. Tak to musí byť. Aspoň na čas. Potrebuje pomoc. Je v zlom stave. Podvádzala ho, preto sa rozviedli. K rodičom ísť nemôže.
A ty si to rozhodol sám? Ani sa ma neopýtal? Neprediskutoval si to so mnou? otočila sa na neho. Nemyslíš si, že to je drzosť?
A čo som mal riešiť? Je môj brat, nemá kam ísť.
Jožo, máme tínedžerku. Vidíš, v akom je stave? Myslíš si, že je v poriadku, aby toto každý deň videla? Mišo
Preto potrebuje pomoc! Rodina! Jozef sa prvýkrát za večer pozrel žene do očí. Ty predsa chápeš, že ho nemôžem odhodiť. To nie je možné!
Ako dlho to potrvá?
Tak dlho, ako bude treba. Potrebuje sa spamätať.
A čo Natálka? Premýšľal si o nej? Je v takom veku
Zuzka, prestaň! zvýšil hlas, čo predtým nikdy nerobil. Je to môj brat. Môj mladší brat. Nenechám ho samého v probléme.
Zuzana otvorila ústa, aby odpovedala, ale zarazila sa. Niečo v jeho hlase ju zastavilo. Za štrnásť rokov, čo boli spolu, prvýkrát počula také tvrdé tóny.
Dobre, otočila sa k oknu. Len ho upozorni, nech doma nepije. A nech si nájde prácu.
Jozef nič nepovedal a mlčky vyšiel z izby. Cez stenu počula, ako sa s bratom potichu rozpráva v kuchyni. Veľmi potichu. Asi nechcel, aby počula.
Na kuchynských hodinách bola hlboká noc, keď hlasy konečno utíchli. Zuzana ležala bez spánku, počúvajúc kroky v chodbe. Jozef nešiel hneď spať. Dlho chodil sem a tam, pravdepodobne pripravoval bratovi pohodlie v obývačke.
Všetko bude dobré, zašepkal, keď sa konečne uložil. Ale ona už v to nebola taká istá.
***
Ráno začalo pachom alkoholu v kuchyni. Žena mlčky pripravovala dcére raňajky, snažiac sa nevšímať si prázdne fľaše na stole a špinavý popolník.
Za mesiac si takmer zvykla, že ich kuchyňa sa premenila na nonstop bar pre dvoch.
Mami, idem do školy, Natálka prešla okolo spiaceho strýka, tisknúc si tašku k hrudníku. V poslednej dobe sa snažila tráviť čo najmenej času doma zapísala sa na nejaký krúžok a zdržiavala sa u kamarátok.
Zuzana znova pozorovala, ako dcéra ponáhľavo vybehla von, a cítila, ako jej vnútri vrie hnev.
Tento dočasný hosť za mesiac zničil všetko, čo roky budovali: útulné večery, spoločné večere, dôverné rozhovory s Natálkou.
Dobré ráno, Jozef vyšiel z spálne už pripravený do práce. Je káva?
Tam je zvyšok. Včerajší, prikývla na džezvu. Mimochodom, musíme sa porozprávať.
Len nie teraz, meškáme, chytil hrniec a zvrátil sa od studenej kávy.
Kedy, Jožo? Každý deň meškáš. A večer sedíš s bratom.
Muž sa zastavil pri dverách a prekvapene sa spýtal:
Čo tým chceš povedať?
Že treba niečo vyriešiť. Nemôžeme už naveky živiť zdravého chlapa. Nie je to správne!
Je v depresii, Zuzka. Veď vidíš, že je úplne rozbitý.
A my? My nie sme rozbití? Natálka sa nechce vracať domov. Prídem každý deň do bordelu a pachu alkoholu. Ty
Čo ja?
Ty si sa zmenil. Akoby som ťa nepoznávala.
Jozef postavil hrniec na stôl:
Vieš čo? Porozpr
