Pred šiestimi mesiacmi sa v našej rodine stalo niečo hrozné: zomrel môj otec.
Po pohrebe nás po čase navštívil otcov brat, môj strýko Peter. Veľmi zriedka k nám chodieval. S otcom sa stretával minimálne. Často hovorili málo, ani sa nehádam, ale nikdy si nerozumeli. Ich vzťah bol vždy veľmi chladný. Každý žil svoj život, bez zásahu do druhého.
Spýtala som sa ho: Ako sa ti cestovalo? A prečo mi tykáš? Veď som tvoj obľúbený strýko! zasmial sa Peter, tváril sa milo, akoby naozaj bol tým najbližším rodinným členom.
Strýko nič neoznámil, že príde. Neboli sme pripravení na jeho návštevu. Od poslednej rozlúčky na pohrebe sme spolu nehovorili ani raz. Ani raz nám nezavolal. A zrazu tu bol.
Keď sme si sadli v kuchyni k čaju, strýko sa opýtal: Ako si rozdelíme dedičstvo? My traja? Nepripadá ešte niekomu? Mamka zmeravela a keď sa spamätala, povedala: Aké dedičstvo?
Dedičstvo v skutočnosti existovalo. Mali sme pekný byt, veľký dom na vidieku a dve autá. Mama ma presviedčala, aby sme predali dom a kúpili mi byt v Bratislave, kde študujem, ale zatiaľ sme sa rozhodli nič nespraviť nechceme sa ponáhľať.
Aké dedičstvo? Veď ten majetok mi zanechal môj brat to je jasné! tvrdil Peter. Vieš predsa, keby tu nebola Marta a ja, ty by si zdedila všetko. Takže nemáte na nič právo! Ale ja som jeho brat! Mám právo na dedičstvo! Nuž, nemáš! Zákon je na našej strane! A čo, ak to nie je fér?
Strýko Peter je veľmi prefíkaný vedel presne, že podľa zákona nemá nárok na nič, a tak začal tlačiť na našu svedomitosť, skúšal nás zlomiť citovo. Nevideli sme však žiadnu logiku v jeho slovách, ani v jeho činoch. Môj otec a Peter nikdy neboli blízki, strýko nemal právo na otcov majetok.
Keď otec začal chorľavieť, povedal nám jasne, že všetko, čo máme, patrí mne a mame. Niet dôvodu deliť to s niekým iným. Otec nechcel rozdeliť naše vlastníctvo s nikým ďalším.
Peter, a s čistým svedomím ani s tebou! Vieš to veľmi dobre! Nikdy si nebol bratovi blízky! Presne tak! Ako nejaký zlý film! Muž sa ožení a všetko patrí jeho žene. A rodičia, súrodenci či synovci nedostanú nič!
Peter začal tlačiť na naše city, chcel nás prinútiť, aby sme rozdelili majetok medzi nás troch. Zbohom! K tejto veci už s tebou nebudeme viac hovoriť! povedala mama rozhodne.
Po jeho odchode sme s mamou zamkli dom a presunuli sa do nášho mestského bytu. Dobre sme poznali strýka, vedeli sme, že sa nebude len tak ľahko vzdať. Bojovať sa oplatí suma je nemalá: tretina veľkého domu na dedine, tretina bytu v centre Bratislavy a tretina dvoch áut. V eurách je to slušná suma.
Strýko nás dal na súd. Verí, že vyhrá. No zákon je na našej strane. Čo očakáva, že dosiahne?
