Pred šiestimi mesiacmi sa v našej rodine stala veľká tragédia: otec zomrel.
Niekoľko týždňov po pohrebe nás prišiel navštíviť brat môjho otca, strýko Milan. Chodil k nám veľmi zriedka. Aj kontakt s otcom bol sporadický. Neboli síce rozhádaní, ale ani nikdy neboli blízki. Ich vzťah bol vždy chladný. Každý si žil svoj život.
Ako sa ti cestovalo? spýtala som sa. A prečo mi tykáš? Pretože som tvoj najobľúbenejší strýko! odpovedal mi s úsmevom Milan, akoby bol skutočne mojím obľúbeným.
Strýko Milan nám nepripomenul svoj príchod a neboli sme na jeho návštevu pripravení. Od pohrebu sme s ním vôbec nehovorili. Ani raz nezavolal. A zrazu sa objavil.
Sadli sme si k čaju a strýko sa opýtal: Ako rozdelíme dedičstvo? My traja? Nikto ďalší? Aké dedičstvo? pýtala sa mama, šokovaná, keď sa spamätala.
Dedictvo naozaj existovalo. Mali sme pekný byt, veľký dom na dedine a dve autá. Mama ma presviedčala, aby sme dom predali a kúpili mi byt v Bratislave, kde študujem. Ale nechceli sme robiť žiadne unáhlené rozhodnutia; rozhodli sme sa počkať.
Aké dedičstvo? Majetok, ktorý mi po bratovi patrí! odpovedal. Vieš, keby som tam nebol ja a Marta, všetko by si dostala ty. Takže nemáte právo na nič! Ale ja som jeho brat! Mám právo na dedičstvo! Nie, nemáš! Zákon je na našej strane! A čo ak to nie je fér?
Strýko Milan je veľmi šikovný: vedel presne, že podľa slovenských zákonov nemá nárok na nič, tak nás začal tlačiť cez svedomie. Ale jeho slová a činy nám nedávali žiadny zmysel. Otec a Milan si nikdy neboli blízki, takže na otcov majetok nemal žiadny nárok.
Keď otec ochorel, hneď nám povedal, že všetok majetok patrí mne a mame. Otec nemal v úmysle rozdeľovať náš majetok s nikým ďalším.
A s čistým svedomím, Milan, ani s tebou! Veď to veľmi dobre vieš! Nikdy si bratovi nebol blízky! Tak to je! Je to ako v zlých filmoch muž sa ožení a všetko dostane jeho manželka. A rodičia, bratia, sestry či synovci nedostanú nič!
Strýko Milan začal tlačiť na naše city. Chcel nás prinútiť, aby sme sa s ním podelili o majetok. Dovidenia! O tomto už nebudeme hovoriť! povedala mama.
Keď strýko Milan odišiel, s mamou sme zamkli dom a išli do nášho bytu v meste. Poznali sme ho dobre a vedeli sme, že nás len tak nenechá. Veď išlo o veľkú sumu tretina veľkej vily, tretina krásneho bytu v centre Bratislavy a tretina dvoch áut. To nie je malá čiastka, skutočne slušné peniaze v eurách.
Strýko nás zažaloval. Dúfal, že vyhrá. Ale zákon je na našej strane. Čo si myslí, že získá?
V živote je dôležité spoliehať sa na čestnosť a priateľstvo, nie na podvody a neúprimnosť. Veci, ktoré sa získajú nátlakom, nikdy neprinesú pokoj do srdca ani do rodiny.
