Už viac ako dvadsať rokov bývam vo svojom dome na okraji Nitry, a môj sused tu žije tiež už celkom dlho. Začal stavať svoj dom práve vtedy, keď som dokončovala interiérové práce vo svojom.
Poznáme sa veľmi dobre, často sme spolu hovorili, občas sa navštívili, no nikdy z nás neboli blízki priatelia.
Minulú zimu som musela bývať nejaký čas u mojej dcéry Mariany, pretože som mala zdravotné problémy a sama doma by som to nezvládla. Na jar, keď sa oteplilo, som sa rozhodla vrátiť späť.
Domov som sa vrátila na konci apríla, keď už sneh dávno zmizol. Dom bol v poriadku, aj keď som mala trochu obavy. Začala som preto pracovať na malej predzáhradke aj na zeleninovej záhrade. Všetko som si usporiadala pred domom.
Mám dve malé fóliovníky. V jednom som zasadila uhorky a papriky, do druhého paradajky.
Do záhonov som vysadila jahody, mrkvu, cibuľu a kôpor. Popri plote, ktorý nás oddeľuje od suseda, rastú kríky ríbezlí a egrešov. Taká práca neostane bez povšimnutia. Opäť mi začalo byť zle. Dcéra ma odviezla do mesta a cez leto ma poslala do kúpeľov na celý mesiac.
Konečne v septembri som sa opäť cítila dobre a vrátila som sa domov. Vošla som do záhrady a s úžasom som zistila, že náš drevený plot medzi mojím a susedovým pozemkom je poškodený tak, že sa dá prejsť priamo k mojej zeleninovej záhrade z jeho strany.
Bolo jasné, že sused využíval moje fóliovníky a záhony. Ani mi nezavolal, hoci môj číslo má.
Samozrejme, nepotešilo ma to. Opýtala som sa ho, prečo je plot zničený. Priznal sa, že tadiaľto je pre neho jednoduchšie prejsť, vraj to má ku fóliovníkom bližšie. Dala som najavo, že s takýmto správaním nie som spokojná. Vysvetlila som mu, že nesúhlasím, aby niekto chodil na môj pozemok bez dovolenia.
Požiadala som ho, aby sám dal plot do pôvodného stavu. Navyše som dodala, že by bolo správne, keby sa o úrodu so mnou podelil. Nešlo mi o zeleninu, chcela som, aby si môj sused zapamätal túto lekciu.
