Bol v chrbte ju nezastavil, keď kráčala otvoriť dvere. Zuzana si utrela vlhké ruky a so stenaním kvôli bolavému chrbatu sa vybrala otvoriť. Zvonili nesmelo, ale už po tretí raz. Práve umývala okno a nestihla hneď prísť… Za dverami stála mladé dievča, milé, no bledé a s unavenými očami.
Zuzana, hovorili, že prenajímate izbu?
Ach, tí susedia! Stále mi niekoho posielajú! Neprenajímam, nikdy som neprenajímala.
Ale povedali mi, že máte tri izby.
A čo? Musím prenajímať? Som zvyknutá žiť sama.
Prepáčte. Povedali, že ste veriaca, tak som si myslela…
Dievča, skrývajúc slzy, sa otočilo a pomaly schádzalo po schodoch. Ramená sa jej triasli.
Zlatko, vráť sa! Ešte som ťa neodmietla! Mládež dnes, taká citlivá, kvôli ničomu plače. Poď dnu, porozprávame sa. Ako sa voláš? Môžeme si tykať?
Alžbetka.
Alžbetka? To meno ti dalo dievčenské?
Nemám otca. Som sirota. Ani matku nemám. Našli ma v predsieni a odviedli na políciu. Ešte som nemala ani mesiac.
No, nehneváj sa. Poď, urobíme si čaj a pokecáme. Si hladná?
Nie, kúpila som si rožok.
Rožok, hovoríš! Ach, tá mládež, na seba nemyslíte, a v tridsiatke máte vredy. Sadni si, je hrachová polievka, ešte teplá. Čaj ohrejeme. Máme veľa džemu. Môj muž zomrel pred piatimi rokmi, ale zvyk je železná košeľa stále varím pre dvoch. Najeme sa, potom mi pomôžeš umyť okno.
Zuzana, mohla by som robiť niečo iné? Točí sa mi hlava, bojím sa, že spadnem z okna som tehotná.
No to ma podrž! To je moja šťastná hviezda! Dala si sa zviazať?
Prečo hneď také myšlienky? Som vydatá. Janko, z toho istého útulku ako ja. Ale povolali ho na vojnu. Nedávno bol na dovolenke. Keď sa domáca dozvedela, že čakám dieťa, vyhodila ma. Dala mi týždeň, aby som si našla nový prenájem. Bývali sme neďaleko. Ale veď vidíte okolnosti…
Okolnosti… Čo s tebou budem robiť? Presuniem posteľ do Jozefovej izby. Dobre, berieš moju. Peniaze od teba nechcem, ani na to nemysli nahnevalo by ma to. Iď si pre veci.
Nemám ďaleko. Všetko, čo sme s Jankom mali, je v taške pri vchode. Týždeň uplynul, dnes som už obešla niekoľko domov s nákladom.
A tak boli dve… Alžbetka pokračovala v štúdiách módnej návrhárky. Zuzana bola dlhé roky na invalidnom dôchodku po ťažkom vlakovom nešťastí, takže zostávala doma, plietla krajkovA po rokoch, keď malá Mária vyrastala, všetci štyria Zuzana, Alžbetka, Janko a ich dcérka spolu sedeli pri stole a spomínali na to, ako sa ich životy zázračne preplietli v ten chladný zimný deň.
