Bola odhodlaná nedávať najavo žiadne emócie, najmä pred svojím manželom, ktorý od nej očakával, že ostane pokojná za každých okolností. Túžila po pokoji, no sama nevedela, čo ju čaká. Mnoho manželstiev na Slovensku sa rozpadá, keď city vyprchajú a dokonalý život z časopisov sa rozplynie ako sen. Keď bol rozvod neodvratný, našla si nočnú prácu v jednej fabrike v Bratislave. No objavil sa problém mala malého syna, ktorý potreboval jej neustálu starostlivosť. Hoci ho dávala do škôlky, tá sa zatvárala o siedmej večer a nemala ho komu zveriť.
S obmedzenými možnosťami poprosila bývalého manžela, aby sa o ich syna postaral po sedemnástej, kým ona bude v práci. On odpovedal chladne, akoby to bola zásadne jej vec, a spýtal sa, prečo by mal svoj čas obetovať on. Na chvíľu bola zaskočená, no vzápätí nabrala odvahu a rázne mu pripomenula, že obaja majú ako rodičia rovnaké práva i povinnosti. Zdôraznila, že aj on by mal prispievať na výchovu ich syna a že by jej mal platiť výživné, ale svoj drahocenný čas už preňho obetovať nebude. Najdôležitejšie pre ňu bolo, aby syn zostal s ňou.
Cez toto náročné obdobie prešla sama, hľadala spôsob, ako zvládnuť prácu i materstvo. Nebola to ľahká cesta, často ju premáhala úzkosť, záchvaty paniky a fyzické problémy zo stresu. Keď pochopila, že takto už ďalej nemôže žiť, vyhľadala odbornú pomoc. Lekár ju však šokoval výhovorkou, že jej bývalý manžel sa viac venuje svojej novej rodine s mladou manželkou, a preto syna vníma ako prekážku v novom živote, pomáha jej len minimálne a finančne sa angažuje takmer vôbec.
Napokon sa ocitla vo vlastnej malej vojne, v ktorej jej egocentrický a bezcharakterný bývalý manžel vyšiel ako víťaz na úkor ich malého syna. Ich manželstvo bolo pre ňu vždy záhadou, nevedela pochopiť jeho správanie, najmä pokiaľ išlo o ich dieťa. Napriek všetkému sa však odmietla nechať zlomiť jeho sebeckosťou. Naučila sa zvládať prekážky, rozhodnutá dať synovi lásku a starostlivosť, ktorú si zaslúži, a pritom budovať nový život tentoraz podľa vlastných predstáv.
