Vol = 220 , zmena = 220 , stlpec = 11
Moja meno je Zuzana, 27 , som si istá sama sebou, pekná, mám dobrú prácu a stabilný príjem. Moje sny boli jednoduché: vydať sa, mať dve deti a raz si kúpiť vlastné auto za poctivo zarobené peniaze. Nešlo mi o bohatstvo, chcela som len lásku a pokoj.
Pred rokom som stretla Martina. Pôsobil dospelo, spoľahlivo, s vyrovnanou povahou a miernym úsmevom. Zaľúbila som sa ako len raz za život. Čoskoro sme začali chodiť a on ma požiadal, aby som sa k nemu nasťa hovala do jeho bytu v Košiciach. Nerozmýšľala som.
Moji rodičia však boli proti.
” Už raz bol ženatý , Zuzana ! Ak nedokázal udržať rodinu , problém je v ňom , ” hovorila mama so z obavami v očiach.
Otec tiež neskrýval odpor. Ale ja som verila , že každý má právo na druhú šancu. A tak som odišla. Priniesla som si batožinu , oblečenie , knihy , trochu domáceho tepla. Vtedy som netušila , že prestúvam prah. prah dôvery.
V kuchyni sedel pri stole sedemročný chlapec.
” Toto je môj syn , Adam. Bude bývať s nami , ” povedal Martin pokojne , akoby sa jednalo o mačiatko a nie o človeka , ktorému som nebola pripravená byť macechou od prvej chvíle.
Stratila som reč.
” Prečo si mi to nepovedal skô, ? ” ? , ” ”
” Čo by to zmenilo , ? ” ” ” pokrčil plecami. ” Jeho matka odišla k novému manželovi do Žiliny a dieťa jej prekáža. Sám by som to nezvládol , ty si dospelá žena … ”
Snažila som sa presvedčiť , že to zvládnem. Vždy som deti milovala. Myslela som , že sa zblížime , staneme sa kamarátmi. Ale všetko išlo zle.
Adam bol podráždený , rozmaznaný , záz zl zle vychovaný. Nadával mi , a hádzal scény , kričal , že ” hnusne varím ” a ” smrdím cudzím parfumom. ” Keď sa ku mne Martin priblížil , chlapec žiarlil a dožadoval sa pozornosti.
Strašne som sa unavila. Po práci som umývala podlahy , prala , varila a ešte sa musela starať o dieťa , who ma úprimne nenávidelo. Snažila som sa — ponúkala som pomoc s úlohami , hry , čítanie rozprávok. Mlčal alebo volal otca. Len jeho otec pre neho existoval.
Keď som sa Martinovi sťažovala , mávol rukou : . ” , ”
” Zvykni si , veď si dospelá. Buď tvrdšia. Ak nechceš , nevšímaj si ho. Dieťa , čo, , , č , , , … ”
Zatínala som zuby. Ale každý večer som cítila , ako ma opúšťajú sily. Prestala som sa tešiť domov. Prestala som sa cítiť milovaná.
A potom som jedného dňa nej domov nes šla. Išla som k babke do Nitry. Vyp la som telefón a na deň som zmizla. Keď som sa, , , rá rák rá …
