Bolo to dávno, veľmi dávno…
Ján sedel v tmavej izbe a napína uši, aby zachytil každý nočný zvuk. Pod oknom zastalo auto, jemne zabuchli dvere, krátky dupot topánok utíchol za dverami vchodu. Nakoniec sa v zámku pomaly a opatrne otočil kľúč…
Zadržal dych, aby nevypustil ani tichý šepot. Zaznel šuchot šiat, takmer neslýchne plíživé kroky. „Bojí sa ma zobudiť, ani si neobula papuče,“ pomyslel si Ján so zatrpknutým úsmevom.
Dvere sa potichu otvorili. Zuzana vošla do spálne na špičkách. Z ulice dopadalo do izby dosť svetla, aby videla, že posteľ je nenarušená, nikto na nej nesedí. Zuzana na sekundu stuhla, vycítila jeho napätý pohľad a otočila sa.
„Vystrašil si ma. Prečo nespíš?“ spýtala sa ostrým tonom.
„Čakal som na teba.“ Ján vstal, pristúpil k dverám a cvakol vypínačom. Zuzana žmurknula od jasného svetla.
„Kde si bola?“ pozrel sa na bledú tvár s rozmazaným líčením.
„Prepáč, zabudla som ti povedať…“ Zuzana sklopila oči.
„Nehovor mi, že si bola u kamarátky. Pravdu. Bude nám obom ľahšie. Dlho ma podvádzaš?“
Trhla sa, akoby chcela utiecť. Potom jemne pokrčila plecami.
„Dva mesiace,“ vyhrkla a na okamih pozdvihla oči. „Chcela som to povedať, ale… Prepáč. Odídem.“ Rýchlo vyšla z izby. Ján počul, ako niečo hýbe v predsieni.
Vrátila sa s kufrom, položila ho na posteľ, otvorila skriňu a začala vyberať veci. Ramienká chrastili, narážali do seba, padali spolu s šatami na posteľ vedľa kufra.
„Možno by si to mohla urobiť zajtra, keď ma tu nebude?“ Ján pristúpil k posteli, vzal si vankúš a vyšiel.
Položil sa nepreoblečený na gauč v obývačke, prikryl sa dekou. Nespalo sa mu. Chcel rozbiť všetko okolo, udrieť Zuzanu, rozmazať zvyšky líčenia po jej tvári, zotrieť stopy cudzích bozkov. Zhlboka sa nadýchol, snažil sa upokojiť.
***
S kamarátmi sa rozhodli osláviť koniec skúšok na pláži. Vyzliekli sa a bežali do vody. Potom Palo s Mišom išli po pivo a Ján ostal strážiť veci.
Sedel na svojich rifľoch a pozeral, ako sa pri brehu hrajú deti. Z vody vyšla pekná dievčina a zamierila priamo k nemu. Zobrala si uterák z vedľajšej deky a začala si sušiť mokré vlasy. Ján nevedel odvrátiť pohľad od jej opálenej kože, na ktorej sa trblietali kvapky vody. Jej štíhle telo bolo tak blízko. Chcel sa dotknúť tej chladnej vlhkej pokožky.
Dievčina zacítila jeho pohľad a rýchlo sa otočila. Ján nestihol odvrátit zrak. Asi vyzeral ako vinné dieťa, lebo sa usmiala. Keď sa Palo s Mišom vrátili, už sa zoznámili a vesele sa rozprávali.
Keď Zuzana uvidelKeď zavrel oči a znova ich otvoril, uvedomil si, že prázdne miesto vedľa neho už nikdy nebude tak ťažké ako láska, ktorú si nakoniec vybral.
