Ján sedel v tmavej izbe a napínal sluch, aby zachytil každý nočný zvuk. Pod oknami zastalo auto, jemne cvakli dvere, krátky dupot opätkov utíchol za vchodom. Nakoniec sa v zámku pomaly a opatrne otočil kľúč…
Zadržal dych, aby nezmeškal ani najjemnejší šepot. Zašustelo oblečenie, tiché kroky. „Bojí sa ma zobudiť, topánky si ani neobula,“ pomyslel si Ján s trpkým úsmevom.
Dvere sa potichu otvorili. Zuzana vošla do spálne na špičkách. Z ulice dopadalo do izby toľko svetla, aby videla, že posteľ je neponímaná a prázdna. Zuzana na okamih stuhla, keď cítiila jeho upretý pohľad, a otočila sa.
„Vystrašil si ma. Prečo nespíš?“ vyštrela na neho.
„Čakal som na teba.“ Ján vstal, pristúpil k dverám a cvakol vypínačom. Zuzana žmurknula pred náhlym svetlom.
„Kde si bola?“ Ján si premeral jej bledú tvár s rozotretou kozmetikou.
„Prepáč, zabudla som ti povedať…“ Zuzana sklopila oči.
„Nehovor mi, že si bola u kamarátky. Pravda nám uľahčí život. Dlho ma podvádzaš?“
Trhla sa, akoby chcela utiecť. Potom koso zakývala hlavou.
„Dva mesiace,“ vyhrkla, na okamih sa mu pozrela do očí. „Chcela som ti povedať, ale… Prepáč. Odídem.“ Rýchlo opustila spálňu. Ján počul, ako v predsieni niečo hýbe.
Vrátila sa s kuforom, položila ho na posteľ, otvorila skriňu a začala baliť veci. Ramienka na vešiakoch cinkali, narážali do seba, plesnivé šaty a blúzky padali vedľa kufra.
„Necháš to na zajtra, keď ma nebude doma?“ Ján vzal vankúš a vyšiel von.
Zložil sa na gauč v druhej izbe bez toho, aby sa prezliekol, zakryl sa dekou. Spať sa mu nechcelo. Chcel rozbiť všetko okolo seba, udrieť Zuzanu, rozmazať zvyšky jej kozmetiky, zotrieť stopy cudzích bozkov. Zhlboka sa nadýchol, snažiac sa upokojiť.
***
S kamarátmi sa rozhodli osláviť koniec skúškového na pláži. Vyzliekli sa a vrhli do vody. Potom Mišo s Edo išli po pivo a Ján ostal strážiť veci.
Siedel na svojich rifle a pozoroval, ako sa pri brehu hrajú deti. Z vody vyšla pekná dievčina a zamierila priamo k nemu. Zobrala uterák z vedľajšej deky a osušila si mokré vlasy. Ján nemohol spustiť zrak z jej opálenej kože, na ktorej sa leskli kvapky vody. Jej štíhle telo bolo tak blízko. Chcel sa dotknúť jej vlhkej, chladnej pokožky.
Dievča zachytilo jeho pohľad a prudko sa otočilo. Ján nestihol odvrátiť oči. Asi vyzeral ako uličník, lebo sa mu usmiala. Keď sa Mišo s Edo vrátili, už boli zoznámení a živTak sa Ján prebudil, s pohľadom upretým do stropu, a uvedomil si, že všetko – od manželstva po rozvod – bol len zlý sen.
