„Späť cesta nevedie“
„Šťastné narodeniny, Erika, chcem ti darovať tvoj sen,“ povedal radostne Denis a objal ju.
„Akože darovať sen? Sen je sen… niečo, čo sa nedá vziať do ruky,“ čudovala sa Erika, keď vyšli z univerzity po prednáškach.
„Aj tak ti ho darujem,“ povedal hrdo. „Poďme na intrák, necháme si zošity, preobleč sa a pojdeme von z mesta.“
Vystúpili na zastávke „Jazdecký klub“. Až vtedy Erik napadlo, že jej chce ponúknuť jazdu na koni. Koľkokrát mu hovorila, ako veľmi by si to priala. Od detstva o tom snívala. Milovala koní, hoci naživo ich videla len v zoo a v televízii s obľubou pozerala filmy o nich.
Nevedela, odkiaľ sa v nej vzala táto láska. Raz, keď mala asi päť rokov, povedala otcovi:
„Tati, kúp mi koňa.“
Otec sa zasmial a opýtal sa:
„A kde by sme ho chovali? Je veľký, potrebuje krmivo, seno. Máme len dvojizbový byt.“
„Na balkóne,“ odpovedala jednoducho.
Otec jej dlho vysvetľoval, kde koné žijú, že potrebujú priestor a pohyb, a že v byte by zahynuli. Erika sa nad tým zamyslela a súhlasila.
„Chápem, tati, na balkóne sa kôň chovať nedá. Tak mu postav stajňu pod balkónom.“
Tento detský sen ju sprevádzal celý život. Už študovala na univerzite, no láska ku koňom ostala.
Po jazde bola šťastná.
„Ďakujem, Denis, bolo to úžasné. Teraz viem, že sny sa plnia.“ On bol rovnako šťastný – splnil sen svojej milovanej.
Bola jar. Keď opustili jazdecký klub, Erika navrhla prechádzku do blízkeho lesa. Tam ju čakal ďalší zážitok – všade boli snežienky.
„Denis, pozri! S dievčatami sme v dedine tiež chodili do lesa zbierať snežienky. Ešte je tu všade sneh, ale už vykvitajú. A tá vôňa… jar je nádherná.“
Boli mladí a šťastní. Denis jej priniesol kyticu snežienok, ona tiež nazbierala.
„Šťastné narodeniny a šťastnú jar,“ povedal veselo.
„Ďakujem ti, Denis. Naozaj si mi daroval niečo výnimočné. Kone aj snežienky. Návrat do detstva.“
„Som rád, že som ťa prekvapil.“
Erika a Denis spolu chodili viac ako rok. Pred ukončením štúdia použil svoje úspory a štipendium, aby jej kúril prsteň a požiadal ju o ruku. Milovali sa, to bolo jasné.
Svadba bola krásna – biele šaty, oblek, svedkyňa Zuzana, jej najlepšia kamarátka z intráku. Aj po škole zostali blízke.
Denis začal dobre zarabať, Erika ošetrovala ich syna Janka. Žili pokojne, v dvojizbovom byte. Zuzana často chodila na návštevy.
„Kedy sa už vydáš?“ pýtala sa Erika.
„Neviem, ale dúfam, že raz,“ odpovedala tajomne Zuzana.
Keď nič nenapovedalo problém, prišiel otras. Denis prišiel domov zachmu
