V mojom živote sa raz stalo, že som mala nielen matku, ale aj babičku. A takáto babička bola matka mojej kamarátky Jany.
Jana sa s manželom rozhodla odplávať na dovolenku na chorvátske pobrežie, kde sa po niekoľko dní oddychu vyskytla jedna nečakaná novinka tehotenstvo. O rok neskôr sa na svete objavila malá Míla, tmavovláska s čiernymi očičkami, teda taká pravá tatinská.
Jana pracovala, Míla zostávala doma s bábätkom, no večer sa Jana snažila újsť zo všedných povinností a relaxovať. Občas pri nej zaskočil nejaký priateľ. Mamička o tom vedela, ale do dcérskych záležitostí sa nevmiešavala.
Keď Míle dovŕšilo päť rokov, Jana oznámila, že odchádza k novému partnerovi. Ten o dieťati ešte nevedel. Jana požiadala svoju matku, aby si Mílu ponechala.
Babička musela prejsť na skromnú starobnú dôchodkovú výplatu a od Jana dostávala občasné finančné vklady na účet v eurách. Míla túžila po mame, pozerala z okna a každým šuchotom v schodisku sa triasla od smutku.
Jana sa objavovala čoraz zriedkavejšie, peniaze posielala len na kartu. Jedného dňa sa však rozhodla navštíviť dcéru. Kúpila darčeky, koláčiky a dorazila k večeru, keď Míla po kúpaní už sediaca v pyžame sledovala svoj obľúbený program Dobrou noc, malí priatelia.
Keď počula matkin hlas, vyskočila z pohovky, bežala k Jane a pevne objala matku za krk: Mamička, miláčik! Tak som ťa chýbala! Milujem ťa!
Míla, mamičce to bolí, pusť ruky, aj ja ťa milujem, povedala Jana. Dievčatko sa však držalo tak pevne, že Jana sotva rozbalila malé ruky. Nakoniec Míla objala matku za nohy:
Neodídeš? Už ma nenecháš? Budeme spolu navždy?
Zavri oči, Míla, čoskoro ťa mamička odvedie. Teraz musím ísť, odpovedala Jana.
Ja som v tom čase sedela v kuchyni a slzy mi padali ako snehová búrka. Jana kopíru v skrinke hľadala nejaký liek.
Jana sa rozlúčila, zatrela dvere. Míla sedela na podlahe, ruky na kolenách, nepáčila sa. Neplačala, len hľadela do jedného bodu.
Mami ma nemá rada, opustila ma. A otca nemám. Všetci ho majú, ja nie.
Dieťa moje, ja som tu, povedala babička Alžbeta a zdvihla Mílu zo zeme.
Míla objala babičku, prikryla hlavu na jej rameno.
Babička, rozpráš mi rozprávku o kohútikovi a líške?
Samozrejme, najprv ťa uložíme a potom ti ju poviem.
Mám ruku na Janke a mrknem na ňu, že odchádzam. Oči sa stretli a ona kývla.
Nech Boh darí zdravie babičke, nech vychová to dieťa. Možno sa mama ešte zamyslí. V živote sa všetko deje.
Mimo toho sa mi spomenulo na jednú starú históriu z čias, keď sme ešte nosili uniformy. Žena sa spojila s mužom a neoznámila mu svoje dieťa. Rok neskôr sa pravda vyplavila, keď potrebovala lekársku pomoc. Keď to muž zistil, rozhodol sa ju opustiť a povedal, že taká matka nie je vhodná pre jeho budúce deti.
Verím, že aj tak sa nájde niečo lepšie.
