Moja manželka bola vždy veľmi hanblivá. V spoločnosti našich priateľov bola tichá a skromná. Nikdy nezačala rozhovor ako prvá, zapájala sa iba vtedy, keď ju niekto priamo oslovil. Nikdy nerobila škandály ani scény zo žiarlivosti. Venovala mi pozornosť, nikdy nič nepodmieňovala a s vďačnosťou prijímala každý môj darček.
Náš vzťah sa zdal naozaj ideálny. Nemali sme pred sebou žiadne tajomstvá a všetko sme spolu riešili. Keď som sa po práci vrátil domov, vedel som, že ma čaká chutná večera, usmiata manželka a čistý byt. Čo viac by si človek mohol priať?
Ale ako to už v živote býva… Aj napriek svojmu zdanlivo bezchybnému rodinnému životu, túžil som po niečom dobrodružnejšom. Neustále som cítil, že mi v našom vzťahu niečo chýba predovšetkým v našom intímnom živote, ktorý takmer neexistoval. Nevyhovovalo mi to, a tak som si začal s inou ženou.
Moja manželka na to prišla a rozišli sme sa.
Odsťahoval som sa k milenke, no až vtedy mi došlo, aký nerozumný som bol. V bytovke v Bratislave, kde sme bývali, bol neustály neporiadok a po práci ma nečakala voňavá kapustnica ani pokojná atmosféra. Nemali sme si veľmi ani čo povedať.
Rozhodol som sa vrátiť k manželke, lenže som to nestihol. Medzitým si už našla iného muža.
Nikdy si to neodpustím. Svojou nerozvážnosťou som prišiel o ženu, ktorá bola pre mňa splneným snom.
Život ma naučil, že šťastie treba rozpoznať včas a vážiť si ho, pretože keď raz odíde, už sa nemusí vrátiť.
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
