Oľga sa nikdy nechcela vydávať. No vo svojich devätnástich rokoch otehotnela s Jurajom, spolužiakom, s ktorým chodila už tri roky. Nemala na výber nechcela, aby jej dieťa vyrastalo bez otca.
Juraj bol síce o niečo starší, no stále nezrelý a typický mamin chlapec. Napriek tomu sa neskrýval pred zodpovednosťou povedal, že sa ožení a bude vychovávať dieťa. Tak sa začali pripravovať na svadbu.
Oľga bola spokojná s jednoduchou svadbou, no rodina na tom trvala inak svadba musela byť veľká a okázalá. Nerozumela tomu, prečo má minúť tisíce eur na ľudí, ktorí jej nie sú blízki, keď za tie peniaze mohla kúpiť všetko potrebné pre bábätko. Ale nikto ju nepočúval. Výber reštaurácie, svadobných šiat a hostí? Všetko rozhodla svokra s jej sestrou!
Keď ju poslali na skúšku šiat, nechcela ísť. Predstavovala si šaty, ktoré budú mať milión volánov a kamienkov, veď jej sestra a Jurajova mama nikdy nevynikali vkusom. Keď rodina počula jej odmietnutie, nazvali ju nevďačnou a boli poriadne nahnevané. Oľga sa však nestarala mala svoje vlastné starosti: maturitu, skúšky, prípravy na príchod dieťaťa.
Do sobášneho úradu prišla v jednoduchých bielych šatách, ktoré jej sedeli a boli vkusné. A práve tu začala zábava.
Svadobní hostia netušili, že Oľga sa rozhodla ponechať si svoje priezvisko. Juraj o tom vedel a nemal nič proti. No svokra vybuchla a začala kričať pred fotografmi: Ako to, že si nechceš zmeniť meno?
Oľga sa iba usmiala a ustúpila bokom. Na ďalší deň ju čakala pokračovanie tradičná svadba v manželovom rodnom Záhorskej obci, so všetkými jeho príbuznými. Musela šetriť nervy. Manželstvo im vydržalo len pár rokov. Juraj bol mizerný manžel i neschopný otec. Každý víkend sedel za počítačom a rodinu ignoroval. Keď Oľga už stratila trpezlivosť, zbalila sa a odišla.
Svokra taký vývoj vecí rozhodne neprivítala. Ale Oľga si konečne vydýchla po rokoch sa cítila slobodne a šťastná.
