S mojou manželkou sme spolu už dvanásť rokov veď to nie je celkom zlý rodinný príbeh, že? Spočiatku bolo všetko idylické, chodil som do práce, manželka sa starala o domácnosť a obdarila ma dvoma úžasnými deťmi dcérkou a synom.
Nedávno ma povýšili v práci a naša rodinná peňaženka zrazu oťažela pár eurami navyše. Človek by povedal ži a raduj sa. Ale problémy sa objavili tam, kde by ich ani tie najslanšie bryndzové halušky nečakali. Aňa, moja žena, sa zrazu s podivnou posadnutosťou oddala sledovaniu televíznych seriálov. Akési seriálové amoky detektívky, turecké romantiky, dokonca kórejské dorámy (priznávam, toto slovo som sám len prednedávnom pochytil od nej). Všetko ju vtiahne ako sopka do tatranského jazera.
Pôvodne mi to bolo vlastne celkom jedno nech si Aňa oddýchne, keď jej to robí radosť. Ale tie televízne príbehy jej postupne požierajú všetok čas ako hladný medveď v medovej sezóne. Domácnosť je odrazu akoby opustená; vysávač v kúte obrastá pavučinami, kuchyňu zahaľuje ticho a s našimi deťmi akoby už hovoril iba tichučký hlas spoza televízora. Keď sa o tom zmienim, prídu s návrhom: Objednajme si hotové jedlá, keď máme teraz viacej peňazí. Nuž hej, ale máme vychovávať deti na pizze zo Žiliny každý deň?
Čo je horšie, Aňa akoby odtrhnutá od reality, celé dni sedí pred obrazovkou s nejakými chrumkami a vôbec sa nehybe. Navrhol som spoločnú plaváreň, fitko, dokonca tanečný kurz, ale zakaždým len kývne rukou: Som unavená. Z čoho, pýtam sa?
Raz som ju chcel trošku vyliečiť šokom zavolal som upratovačku z Prešova. Žena bola nadšená až tak, že teraz už nepohne ani prstom, lebo podľa nej sme už úplne za vodou. Dokonca ani s deťmi to už nie je ako predtým tróni na gauči ako soľný stĺp, oči upreté do farebného víru seriálov.
Už ani neviem, ako s Aňou komunikovať. Z bývalej temperamentnej ženy sa zrazu stala postava, ktorej jedinou vášňou je osud nejakého fiktívneho hrdinu zo seriálu. Večer sa vraciam z práce a sám hádžem prádlo do pračky, učím dcéru Veroniku slovenské rozprávky a syna Jurka matematiku. Svokra stará pani Malinová navyše drží palce Aňi, hoci kedysi tvrdila, že nie som pre jej dcéru dosť dobrý. Takže z jej strany ani podpora, ani bryndza.
V hlave mi už kmitá slovo rozvod, hoci mi je to ľúto najviac trpia práve deti. Sú z toho chudáci zmätení ako líška na diaľnici pri Žiline. Netuším, čo spraviť, či ešte existuje nejaká cesta z tohto čudného sna späť k bežnému životu.
