AKO ŠTEFAN SVOJU DIEVČINU S MAMOU ZOZNÁMIL…
Mami, toto je moja frajerka Vierka… Štefan sa snažil to povedať akoby len tak mimochodom, ale nervozita mu z hlasu trčala ako chlpy z ponožky. A my by sme chceli… ehm… no… teda… vieš… to…
Aha. Čo chceš ty, to ja viem už roky… Mama si skúmavo prezerala synovu vyvolenú. Ale či to isté chce aj slečna Vierka? Vierka, dobre poznáte môjho Štefana?
Ale poznám, povedala budúca nevesta tak, že by jej závidel aj herec z televíznych seriálov. Ako päťkorunáčku v automate.
Ako prosím? Mama až zabudla tykať, ako bola prekvapená. To sa takto medzi dámami rozpráva?
A čo má byť? V slovenčine sa hovorí poznať niekoho ako vlastné topánky. Ale načo sa rozprávať o Štefanovi. Lepšie bude, keď sa radšej spoznáme my dve. Veď čo ak si jednoducho nesadneme?
Ako to myslíte? spýtala sa mama trošku zmätená.
V tom zmysle, že raz budeme spoločne čakať, kým sa Štefan v noci dotúla z nejakého podniku. A spolu budeme počúvať jeho opitý koncert chrápania.
A čo ja s tým mám? Mama už nevedela, či má utekať, alebo si zbaliť kufre. Vy dve budete predsa spať osobitne… Dúfam…
Ale veď budete sedieť pri dverách a trhať si vlasy. Všetky mamy to predsa robia.
Haló… Počujem dobre? nechápal Štefan tento babinec. To čo tu všetko tárate o mne?
Ticho! zhúkla naňho dvojhlasne jeho mama s Vierkou.
Tak, pani Magdaléna, chcela by som sa radšej opýtať, nebijete sa doma? Lebo Štefan mi to tají.
Bijeme sa? Mama otvorila oči ako rybička v akváriu. To čo ste, ženy sa bijú?
Ale kdeže, veď niektoré chlapa tak prefackajú, že by závidela aj stará škola. uškrnula sa Vierka.
Preboha! Mama už mala chuť letieť do kostola a modliť sa za národ. Aké výrazy… Aké príbehy…
Ale no tak, pani Magdaléna… Vierka jej nahodila dôverný pohľad, ktorý by roztopil aj maslo v chladničke. Priznajte, nikdy ste nemali chuť capnúť vášmu drahému alebo synčekovi?
No… Mama už-už chcela vytiahnuť nejakú pravdu, ale včas sa spamätala. Nie, nikdy!
Vážim si snahu byť distingvovaná, usmiala sa Vierka. Ale neverím vám. Byť matkou Štefana a nikdy ho nechcieť prásknuť? Inak, bili ste ho v detstve po zadku opaskom?
Ale kdeže, nikdy! Tentoraz bola mama úprimná.
Ejha… zase chcel Štefan niečo dodať, ale znelo len:
Ticho!
Márne ste ho šetrili, pani Magdaléna… Vierka poplácala Štefana po zadku. Taká ritka, čo má dobrodružstvo v krvi, si na to priam pýta. Ale inak je váš Štefan dobrý exemplár. Dá sa ešte skrotiť. Inak, Magdaléna, dáme si čaj? Pri čaji sa lepšie ohovára. Doniesla som aj koláčiky…
Večer, keď z práce dorazil otec, Magdaléna pred synom oznámila:
No prosím! Štefan sa nám konečne žení!
Pane Bože, neverím vlastným ušiam! zajasal otec.
Upokojte sa! Ešte len rozmýšľam, opravil ich syn.
Nie, synku, povedala mama rozhodne ako priekopník v pionierskom šátku. Tento raz sa určite ženíš. A ak si to rozmyslíš, Vierku si adoptujem.
Mami, ona nie je sirota, uškrnul sa Štefan. Má rodičov.
Nuž, nevadí, uprata mama prísnym hlasom. Tak ťa vrátim do pôrodnice a poviem, že ste mi dali cudzieho syna… A tvoj otec ma určite podporí!
Ak bude treba, prisahám na zdravie domáceho králika! prikývol otec a na syna zdvihol päsť.
Všetko jasné, slovenská rodinná pohodička v plnej paráde!
