Takto sa stalo, že ho vychovávala stará mama, hoci jeho matka bola nažive.
Marek vyrástol u starej mamy, napriek tomu, že jeho matka stále žila. Treba povedať, že jeho mama bola výnimočná krásna a dobrosrdečná. No pracovala ako speváčka v opernom dome, a tak bola doma len zriedkavo. Kvôli častým cestám sa dokonca rozviedla s jeho otcom. Takže o Marka sa starala iba stará mama.
Už od detstva si pamätal, že keď sa vracal domov k svojmu paneláku, vždy pozdvihol pohľad hore a na štvrtom poschodí v kuchynskom okne videl siluetu milovanej starej mamy, netrpezlivo čakajúcej na jeho návrat. A keď ho niekam vyprevádzala, vždy mu zamávala z okna a on jej to vždy opätoval.
No keď Markovi dovŕšil dvadsaťpäť, stará mama zomrela. Teraz, keď sa vracal domov a v okne už nebol jej milý tvar, cítil nesmiernu bolesť a prázdnotu. Ani vtedy, keď bola matka doma, necítil sa menej osamelý. S mamou sa už dávno nevedeli úprimne rozprávať, nemali spoločné témy ani záujmy. Ani každodenné starosti neriešili spolu akoby boli cudzími ľuďmi.
Po niekoľkých mesiacoch od jej smrti sa Marek náhle rozhodol odísť do iného mesta. Navyše jeho práca bola žiadaná IT špecialisti boli potrební všade. Na internete našiel dobrú firmu, ktorá mu ponúkla vysoký plat a prenájom bytu. Matka sa len tešila. Veď syn už bol dospelý a mal si hľadať svoju cestu, ďaleko od nej.
Z domu si zobral len obľúbený šálik starej mamy ako spomienku a trocha oblečenia. Keď vyšiel s cestovnou taškou na pleci, naposledy pozrel na kuchynské okno, no neuvidel tam nič. Matka ani neprišla k oknu, aby mu zamávala na rozlúčku. Taxík ho rýchlo odviezol na vlakovú stanicu a o chvíľu už ležal na hornej police vo vagóne.
Ďalšieho rána vlak prišiel presne na čas. Marek našiel kanceláriu, kde mal pracovať, zaregistroval sa a vyrazil hľadať byt podľa adries, ktoré si vopred vyhľadal. Ako sa pohyboval po cudzom meste s navigáciou v mobile, náhle si všimol jeden panelák. Zdalo sa mu, že vyzerá presne ako ten jeho. Všetky paneláky sú si podobné, no Marek cítil, že tento mal niečo výnimočné. Možno preto, lebo okenné rámy boli natreté rovnakou zvláštnou tyrkysovou farbou.
Marek sa mimovoľne odchýlil od trasy a pomaly sa prišiel pozrieť bližšie. Chcel len chvíľu stáť pred domom a spomenúť si na starú mamu. Keď sa priblížil, automaticky zdvihol pohľad, pozrel na okno, kde mala byť kuchyňa, a zrazu stuhol. Takmer sa mu zatmelo pred očami. Na štvrtom poschodí, v kuchynskom okne, stál siluet starej mamy. Okamžite ju spoznal a srdce mu takmer vyskočilo z hrude.
Marek bol zdravého rozumu a vedel, že to nie je možné. Rýchlo zatvoril oči, otočil sa a pomaly odišiel. Rozum mu hovoril, že za oknom stojí nejaká iná stará mama, no srdce kričalo: Stoj! To je ona! A on poslúchol srdce zastavil sa, otočil a znova pozrel hore.
Stará mama tam stále stála. Marek to už nevydržal. S taškou na pleci sa rozbehol k vchodu, vybehol na štvrté poschodie a tu, rovnako ako v jeho dome, bola pokazená zámka na dverách. V mihnutí oka stál pred bytom a stlačil zvonek. Dvere otvorila ospalá dievčina v župane, ktorá na neznámeho muža pozrela nechápavým pohľadom a nevrlo sa spýtala:
Čo chcete?
Ja? Ja chcem starú mamu.
Starú mamu? zopakovala prekvapene. Potom sa náhle usmiala a zvolala do bytu: Mami! Pre teba je tu návšteva!
Kým matka prišla, dievčina zvedavo skúmala toho zvláštneho mladíka. Markovi sa už nielen točila hlava, ale mal pocit, že mu srdce zastavuje.
Kto ma volal? medzi dverami sa objavila rovnako ospalá päťdesiatnička v župane.
Mami, predstav si, dievčina sa znova usmiala, on ťa nazval starou mamou.
Počkajte, zašepkal Marek, ja nevolal túto pani… Ja… Tam, vo vašom okne… V kuchyni… Stála tam stará mama… Moja… Naozaj som ju videl.
Čo, ste na drogách? pohŕdavo sa zasmiala dievčina. U nás žiadna stará mama nie je! Bývame tu len my dvaja! Chápete?
Áno, chápem… Prepáčte… Pomýlil som sa… Markovi sa pred očami všetko rozmazalo, urobil krok vzad, položil tašku na zem a oprel sa o stenu, aby nespadol. Ospravedlňujem sa… Ešte chvíľu postojím a pôjdem…
Dievčina začala zatvárať dvere, no matka jej to nedovolila.
Hej, mladý muž, obrátila sa na neho znepokojene, ako sa cítiš?
Dobre… klamal ticho. Nerobte si starosti…
Mne sa zdá, že máš tlak cez dvesto. Tvár ako uvarená repa. No tak poď. Rýchlo vyšla do chodby, chytila ho za ruku a opatrne ho doviedla do bytu, pričom dávala dcére pokyny: Zuzka, zober jeho tašku, dones ju dnu! A prines tonometer! Rýchlo!
Dcéra, s očami navrch hlavy od strachu, začala plniť matkine príkazy.
Žena posadila Marka na pohovku v predsieni a v tichosti mu zmerala tlak. Potom znova začala ud
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
