Ján Horváth, náš sused z chaty v Malých Karpatoch, bol vždy známy pre svoju pohostinnosť a umenie pripravovať výborné grilované jedlá. Jeho tajný recept, ktorý získal počas služby vo Vysokých Tatrách, robil jeho špeciálne jedlá naozaj výnimočnými. Avšak jeho dobrosrdečnosť sa mu stala osudnou – niektorí príbuzní začali zneužívať jeho láskavosť.
Každý víkend, len čo zbadali dym stúpajúci z Jánovho grilu, jeho bratranci s rodinami, ktorí bývali nedaleko, sa bez pozvania zjavili „na kus reči“. S nadšením ponúkali pomoc s prípravou, no ich účasť sa obmedzila iba na ochutnávanie hotových jedál a vyprázdňovanie stola. Navyše nepriniesli so sebou ani jedlo, ani nápoje, spoliehajúc sa úplne na hostiteľovu štedrosť.
Ján, človek slušný a zdvorilý, dlho znášal také správanie v nádeji, že príbuzní sami pochopia, aké sú nevhodní. Keď sa však ich návštevy stali pravidelné a neúnosné, rozhodol sa ich poučiť.
Jednu sobotu, keď vedel, že nečakaní hostia opäť prídu, pripravil pre nich „prekvapenie“. Rozdúchal grill pomocou starých, vlhkom nasáknutých dosiek, ktoré ostali po zbudiaci starej kôlne. Dym z takého dreva bol hustý a mal odporný zápach.
Ako predpokladal, príbuzní sa nečakanie objavili. Len čo však vstúpili na pozemok a zacítili dusivý pach, začali sa krčiť a vymieňať si významné pohár”Aj, Jánko, dnes ten dym nejak divne smrdí,” poznamenal jeden z bratrancov, zakrývajúc si nos vreckovníkom.
