Ako starnem, čoraz viac si všímam, že lenivosť sa vkráda aj do tých najbežnejších činností Aj umývanie sa ide bokom.
O tomto sa často rozprávam so známymi. Nehádam sa, len počúvam a prikyvujem.
Naozaj, s pribúdajúcimi rokmi je komplikovanejšie ráno vyskočiť z postele, umyť si zuby, pripraviť si slušné raňajky nieto ešte prať oblečenie. Lenivosť nás často ovládne. Už nie sme extra pracovití a výkonnosť klesá so silami.
Ale stále platia isté pravidlá, či sa nám páčia alebo nie. Ani dôchodok nie je ospravedlnením na špinu zuby umývať treba, tvár opláchnuť, košeľu oprať. Človek sa nemôže tváriť, že je mimo spoločnosti. Aj na Slovensku máme určitú kultúru a je potrebné sa prispôsobovať.
Nemusíme chodiť oblečení podľa najnovšej módy, ale aspoň čisté tričko a sveter by nemali smrdieť na celý autobus. Je dosť zlé, keď sa dva týždne nezloží bunda a vsetko začne zapáchať starobou.
Vlasy môžu ísť do šediva, míňať dôchodok na farbu by bola zbytočnosť. Ale lacný šampón zo samoobsluhy postačí, netreba nič drahé. Aspoň občas umyť hlavu. To isté platí o tvári make-up už nie je potrebný, ale čistota je aj v starobe základ.
Ruky stačí krém z Lidlu, pod pazuchy najlacnejší dezodorant z drogérie, do topánok soda bikarbóna “jedlá sóda” výborný slovenský recept, čo pohltí každý nepríjemný pach. Ak sa telo zle správa, opetovné použitie sódy to vyrieši.
Takto je to jednoduché. Rada si nahováram, že lenivosť je výsledkom staroby, dôchodku, či nedostatku peňazí. Ale byť čistý nestojí veľa to najdôležitejšie niekedy ide lacno.
Preto nech mám akýkoľvek vek, musím zostať človekom a starať sa o seba. Tak si myslím a často nad tým rozmýšľam cestou v električke po Bratislave alebo doma pri večeri. Je to možno staromódne, ale slovenská hrdosť na upravenosť je mi blízka.
