Táto zvláštna rozprávka sa udiala na samom začiatku môjho manželského života, keď sme sa s mojím mužom práve stali manželmi. Niečo na mne zavánalo nejasnou podivnosťou, hoci som na to nedbala. Nebolo to v mojom mužovi ten je dodnes pre mňa dokonalý ale v jeho matke, mojej svokre.
Začalo to už na svadbe: tvár jej bola ťahavá a nahnevaná, akoby sme neslávili radostnú udalosť, ale niečo temné a nepríjemné. Potom, v domácnosti, sa správala zvláštne, keďže sme nemali vlastný byt, bývali sme s ňou. V momente, keď sa vchodové dvere zaklapli, svokra sa tvárila úprimne milo, čo ma na chvíľku upokojilo myslela som si, že jej zlý výraz z obradu mal príčinu v zlom zdravotnom stave (asi). Avšak za polozármutným úsmevom sa v nej skrývalo čosi jedovaté a podpichovačné. Čoraz viac mi potajme predhadzovala výčitky.
Napríklad sa zobudila v noci, aby umývala riad, ktorý som večer poriadne umyla. Raz som ju našla v kuchyni a spýtala sa, čo robí. Len nevinným hlasom odvetila, že umýva špinavý riad. Vtedy mi zasvietila kontrolka: Myslí si, že moje riady sú špinavé? Od tej chvíle som už nikdy nebola presvedčená o jej dobrote.
Dlhé mesiace som jej drobné výčitky brala za materské rady a často som s ňou zdieľala najintímnejšie veci ako nedorozumenia medzi mnou a mojím mužom.
Stalo sa, že moja kamarátka Oľga robila vodičku v podniku, kde svokra pracovala. Dozvedela sa tam všetky klebety, ktoré svokra rozširovala o našom živote. Samozrejme, manžel bol popísaný ako chudák, naivný, ja ako zlá Eržika, čo podvádza a prahne po byte svokry. Rodinné hry bez pravidiel.
Od tej chvíle som pochopila, že svokra je tichý nepriateľ.
Táto žena mala dar od prírody neskutočnú túžbu po čistote. Jej byt žiaril ako operačná sála. Rovnaké požiadavky mala na mňa aj na syna. Snažili sme sa zo všetkých síl, no nikdy sme jej nevyhoveli úplne.
Keď raz odišla na pracovnú cestu na celé dva týždne, prikázala nám udržiavať poriadok. Smietka na koberci, vlas vo vani všetko ju mohlo dostať na pokraj infarktu od pohľadu na neumytý hrnček. Preto sme počas jej prítomnosti kriesili dom podľa jej pravidiel.
Na tie dva týždne sme sa však rozhodli oddychovať od jej úzkostlivosti a upratovať len pred jej návratom. Ona, prefíkaná ako líška, nám naschvál oznámila nesprávny dátum svojho príchodu, aby nás nachytala v neporiadku. Navyše neprišla sama, ale priviedla kamarátky, aby mi urobila hanbu pred nimi.
Ale Oľga, moja kamarátka, sa o jej pláne dozvedela a všetko mi prezradila. Rozhorčená na najvyššiu mieru som začala konať upratala som celý byt tak, že bol čistý ako sneh na Chopku. Potom som ticho a pokojne čakala.
Svokra dorazila s kamarátkami aj veselým vodičom. S kľúčom v dverách, tichým chichotom a karavanou ako z cigánskej rozprávky vkročili dnu.
Prekvapilo ich, že vstúpili do bytu, kde ani prach nenašla, ba všetko žiarilo jej vlastnými štandardami (možno aj prísnejšie). Jej kamarátky sa na ňu začali pohľadovať a šepkať. Ja som vyšla pokojne von, utierala si pot z čela a položila vysávač na miesto so slovami:
Nuž, kde si našli taký čistý koberec?
Svokra bola zúfalá. Mračila sa ako grófka na pohrebe, skúmala všetky kúty, ja som v duchu myslela: Nič nenájdeš, nič! a sťažka zatínala päste.
A tak sa svokra znemožnila a stala sa terčom žartov aj v práci. Komu klebety? Nik. Mnohí sa ma zastali. Jej hrdosť som neúmyselne rozdrúzgala a hoci odvtedy prešlo sedemnásť rokov, verím, že na to dodnes nezabudla.
