Ako sa Magdaléna stala mamou vďaka svojmu dobrému srdcu
Pamätám si ten podvečer, akoby to bolo včera, hoci uplynulo už mnoho rokov. Magdaléna vstúpila do vchodu a hneď si pri svojich dverách všimla kartónovú škatuľu. Udivene na ňu pozrela a vnútri, skrčení jeden k druhému, ležali psík a kocúr. S vystrašeným pohľadom sledovali Magdalénu a celé sa triasli.
Čo to má znamenať? A vy ste kto? spýtala sa Magdaléna, akoby jej zvieratá mohli odpovedať.
Vtom sa otvorili dvere z vedľajšieho bytu a vykukla susedka starká Oľga.
Ach, Magdalénka, dobrý večer. To je teda vec! Zuzana z druhého poschodia odišla na večnosť, a jej zvieratká jej neter nezobrala k sebe, hoci sľúbila.
Ponúkala ich každému, ale nik ich nechcel. Ja mám svoju mačku, tá iné neznáša, niekto má alergiu… Nechcete ich s Marekom prijať? Deti nemáte, ste mladí, žijete si dobre
My sme zvieratá ani neplánovali, tobôž dvoch naraz… zrozpačitela Magdaléna.
Ale nemali by sa rozdeľovať. Už si zvykli jeden na druhého, bolo by im ťažko. Aj spať chodili spolu… Zuzana venčila psíka, kocúr chodieval von sám. Starostí budú mať minimum.
Prosím vás, zoberte si ich, prehovárala starká Oľga Magdalénu smutným hlasom.
A čo sa stane, ak nie? skúmala Magdaléna, kde skončia?
Vravelo sa, že ich dajú utratiť. Škatuľu už majú pripravenú. Byt je takmer predaný, noví ľudia zvieratá nechcú… vysvetlila starká Oľga.
V tej chvíli do vchodu vstúpil muž, sused Martin, a pozrel sa na Magdalénu. Tiež kývol smerom k škatuli:
Nechcete ich prichýliť? Sú pokojné, veľa toho nezjedia. Sú už staršie, dlho tu nebudú… Je ich škoda. Teta ich mala veľmi rada.
Dobre, vezmeme ich. Ani pomyslieť, že by ste ich dali utratiť… Ako sa vôbec volajú? Bývame tu len dva roky, mnoho ľudí ešte nepoznáme… pristala Magdaléna. Martin sa potešil a škatuľu preniesol do jej predsiene.
Psík sa volá Fero, kocúr je Jožko. Veľká vďaka… položil jej na skrinku dvadsiatku v eurách a obojok. Aspoň na začiatok. Ešte raz ďakujem
Magdaléna za sebou zatvorila dvere, vyzliekla kabát a sadla si k svojim novým hosťom.
No čo vy, chlapci? Marek bude prekvapený. Úplne ho dostanem. Ale je dobrák, určite s novými prírastkami súhlasí… prihovárala sa zvieratám nežným hlasom.
Nemajte strach, chlapci, nikto vám neublíži. Na utratenie… to teda nie! S takými nápadmi nech idú het…
Kocúr akoby rozumel, čo sa deje, opatrne vyliezol zo škatule a začal skúmať byt. Psík ešte chvíľku sedel, ani sa nepohol, len očami sledoval Magdalénu a Jožka.
Magdaléna šla do kuchyne. Krmiva po ruke nemala, ale uvarila krupicovú kašu, primiešala kúsky mäsa a rozhodla, že obaja to skúsia zjesť.
Na jej potešenie, kocúr po prehliadke bytu prišiel do kuchyne a zvedavo ochutnal kašu z veľkej misky. Magdaléna zavolala aj Fera.
Ten váhal, ale keď uvidel, že kocúr chutne vychutnáva kašu, s očami plnými smútku pozrel na novú gazdinú.
Domov sa vrátil Marek, Magdalénin manžel. Skutočne bol zaskočený, no napokon sa s Magdalénou dohodli, že pre istotu pohľadajú domáce zvieratá domov u niekoho s väčším bytom, alebo na dedine.
Magdaléna a Marek boli manželmi štyri roky. Tento byt kúpili nedávno. Mali sa radi, spolu žili pokojne a harmonicky. Jediné, čo ich trápilo, bola absencia detí.
Veď si čistotná, zvieratá si nikdy nechcela… čudoval sa Marek.
Ja som myslela, že budeme mať raz dieťa. Ale pozri, zrazu stojíme pred týmto. Utratiť ich? Len to nie Odpusť mi Magdaléne sa rozligotali slzy.
Ja tiež zvieratá ľúbim. Budeme sa o nich starať. Zajtra sa opýtam kamarátov v práci, či by ich niekto nezobral, objal ju Marek.
Od toho dňa sa v ich domácnosti všetko zmenilo. Kocúr a psík si rýchlo zvykli. Bývalý byt Zuzany bol presne nad Magdaléniným, pôdorys ten istý, dvor rovnaký.
Ste šikovní, moji zlatí, hovorila im Magdaléna, akoby ste tu s nami bývali odjakživa…
Venčila psíka trikrát denne a kocúr sa naučil vychádzať popod okno a vracať sa domov rovnakou cestou, čo bolo Magdaléne veľmi praktické.
Starká Oľga bola šťastná, že Magdaléna vzala zvieratá k sebe a často pomáhala: nosila kosti pre Fera či zostávajúcu kašu pre Jožka.
Večer sa Magdaléna s Marekom smiali, keď sledovali, ako sa kocúr hrá s novými hračkami a psík spokojne drieme na novom pelechu.
Obaja spávali spolu, boli nerozluční. A manželia pochopili, že ich naozaj nemožno rozdeľovať.
Po niekoľkých mesiacoch sa Magdaléna a Marek rozhodli, že domov pre zvieratá nehľadajú, už bez nich žiť nedokázali.
Magdalénina mama, čo bývala neďaleko, chodievala cez víkend. Spočiatku bola zaskočená, no veľmi si zvieratká obľúbila.
Ja by som vzala Jožka, ale bývam na treťom, a on si už zvykol chodiť von…, priznala sa Magdaléne.
Ale Magdaléna razantne odmietla:
Nie, mamka, ty ich budeš chodiť strážiť, keď my odídeme na dovolenku. Vtedy nám pomôžeš. Kvetiny poleješ, o zvieratá sa postaráš.
Prišlo leto a mladí sa vybrali na Oravu na jazero. Magdaléna volala mame skoro každý deň, starala sa ako o seba, tak o svoje zvieratá.
Je to v poriadku, pekne jedia, spolu spia, každý deň sme na dvore. Oddychujte! odpovedala mama.
Keď sa Magdaléna vrátila, bol to pre Fera a Jožka hotový sviatok. Psík šťastne skákal a vrtel chvostom.
A kocúr po psíkovej radostnej búrke zamieril k Marekovi, nahlas pradúc a obtierajúc sa mu okolo nôh.
Nuž pozri, naše štvornohé nás majú rady potešil sa Marek. Magdaléna pohladila Fera a ihneď začala všetkých kŕmiť.
Ráno vstávala skôr, stihla vyvenčiť Fera i pohostiť oboch po prechádzke.
O pár mesiacov Magdaléna, trasúc sa od šťastia, oznámila Marekovi, že čakajú dieťatko. Bola to dlho očakávaná a radostná správa.
Jej mama len poznamenala:
Nemyslíš, že ti boli Fero a Jožko poslaní za tvoju dobrotu, dcéra moja? Azda ťa Boh takto skúšal a odmenil. Teraz sa priprav na materstvo…
Asi to tak je, mamka, prikývla Magdaléna. Neverím na znamenia, no odkedy tu máme týchto štvornohých, cítim sa pripravená aj na dieťa.
Veď to je aj starostlivosť, aj láska, aj povinnosti… Sú ako deti!
Chceš, že si ich pár dní vezmem k sebe, keď sa malý narodí, aby si to mala ľahšie? ponúkla sa mama.
Nie, mamka, zvládneme to. Všetko bude dobré. Nik nám neprekáža, usmiala sa Magdaléna. Radšej príď, keď budeme kočíkovať, alebo nám ich postráž, keď budeme potrebovať chvíľku pre seba.
Objali sa.
Magdalénino tehotenstvo prebiehalo pokojne. Syn sa narodil načas a celá rodina žiarila šťastím.
Fero, už staručký a pokojný, vôbec neštekal. Jožko, kocúr, rodine nerobil nijakú starosť, v lete bol celé dni na dvore, ležal v záhone alebo šplhal na starú lipu. Všetci žili spoločne rodina bola konečne úplná.
Staré susedy naokolo, najmä vďaka Oľge, rozprávali po celej ulici, ako sa Magdaléna stala mamou vďaka svojmu dobrému srdcu.
Oľga to spomínala, ako by to bola pravdivá poviedka dôkaz, že vesmír vždy odpovie na naše najsrdečnejšie skutky…
A aký je váš názor, má stará Oľga pravdu? Napíš, čo si o tom myslíš. Páči sa ti tento príbeh?
