Ako Jozef v 50-tke hľadal nevestu na zoznamke
Jozef Petrovický, päťdesiatročný starý mládenec so šedivými vlasmi a podľa vlastných slov “geniálnym intelektom a výnimočným šarmom”, sedel vo svojom starom kresle na sídlisku v Petržalke a hladkal mačku Micku. Presne tú Micku, ktorá ho podľa jej pohŕdavého výrazu už dávno chcela opustiť, ale zo súcitu ešte chvíľu vydržala. Jozefov život v posledných rokoch išiel z kopca. Prácu stratil, vyhliadky mizerné, a interiér jeho garsonky tvoril starý sekretár, ošúchaná pohovka a koberec, ktorý zakrýval strašnú puklinu v podlahe.
Ale v tento deň mu osud dal druhú šancu. Pri šálke vrecúškového čaju mu napadlo, že je čas nájsť si šťastie. Nie nejaké abstraktné, ale úplne konkrétne – v podobe bohaté a krásnej ženy. Lebo podľa jeho úspešného vzorca: “Daj mi zámožnú manželku a vrátime mi dôstojnosť.” Prácu si nenašiel, no načo, keď sa dá ísť rovno k hotovému životu – s domácou stravou, teplom a novou práčkou?
Zapol laptop, ktorý kedysi vyhrabal z kontajnera, a zaregistroval sa na známej zoznamke. S tvorbou profilu mu to išlo ako po masle, hoci s trochou fantázie. Na hlavnej fotke nebol len tak nejaký Jozef – nie, bol to dokonalý fešák stiahnutý z internetu. Opálený, svalnatý “Apollón” v drahom obleku s najnovším iPhonom v ruke hľadiel na potenciálne adeptky. V profile napísal:
Meno: Jozef Petrovický.
Vek: 38.
Povolanie: podnikateľ, majiteľ firmy.
Záľuby: jachting, varenie (som kuchársky guru!), čítanie klasiky.
Cieľ zoznámenia: vážny vzťah s krásnou, štíhlou ženou. Zaujímajú ma len zámožné dámy, ktoré nebudú chcieť môj byt.
“To som teda frajer,” povedal si Jozef spokojne. “Teraz sa budú hrnúť správy.”
A naozaj písali. Lenže nie presne tie ženy, o ktoré mal záujem. Namiesto elegantných a bohatých krásook mu písali ženy, pre ktoré “zámožnosť” znamenala tri mačky, pletený šál a prácu za pokladňou v supermarkete. “Nie, drahé moje, nie pre vás som tu,” mračil sa Jozef a ignoroval správy. “Ja potrebujem bohyni s peňaženkou.”
Ale všetko sa zmenilo, keď mu napísala Alžbeta, 41 rokov. Na fotke elegantná brunetka s úsmevom za milión eur. “Niečo na nej je,” pomyslel si Jozef. “Možno je to moja osudová.”
“Jozef, dobrý deň! Zaujímavý profil. Naozaj tak skvele varíte?”
“Samozrejme! Milujem vytvárať kulinárske majstrovské diela. Viete, aký môže byť dokonalý bryndzový halušky?” odpovedal, popíjajúc čaj s lacným rožkom.
Po hodine písania sa Alžbeta zhodla na stretko. Úspech! Jozef sa pustil do príprav: vyčistil oblek z bratovej svadby v roku 1995, oholil sa a sypal do vlasov puder, aby vyzeralo, že ich má viac. Dohodli sa na malú kaviareň.
Prišiel o desať minút skôr (hoci autobusom) a čakal pri okne. Alžbeta naozaj vyzerala nádherne – štíhla, upravená, ženská.
“Dobrý deň, Jozef,” uvítala ho, no keď si ho lepšie pozrela, mierne prižmurila oči. “Vy vyzeráte… hm… trochu inak ako na fotke.”
Jozef bol pripravený:
“To viete, fotky klamú. V skutočnosti som oveľa charizmatickejší!”
“Chápem,” povedala, no pohľadom dávala najavo, že nie je presvedčená.
Rozhovor sa vliekol. Keď začal rozprávať o svojom “podnikaní”, Alžbeta sa začala mierne krčiť:
“A čo presne robíte?”
“To je zložité. Veď poznáte – start-upy, investície… Momentálne sme vo fáze tichej expanzie.”
Prikyvovala, ale z jej očičiek bolo jasné, že by už radšej odišla.
Vtedy Jozef zbadal, že čas uteká:
“Alžbeta, myslím, že by sme si mohli sednúť. Ste taká krásna a ušľachtilá. Pre vás by som varil, upratoval, ostal doma! Urobil by som z vás kráľovnú!”
Alžbeta na chvíľu zaváhala, položila šálku a odpovedala:
“Jozef, prepáčte, ale to je trochu zvláštne. Prečo si myslíte, že by ste mohli stačiť na ženu s mojím štandardom?”
Tieto slová ho zasiahli ako nôž. Zamrmlal niečo o “panovačných čabarkách” a “bezcitných ženách”, vstal a bez zaplatenia kávy vykročil z podniku.
Do týždňa sa stretol ešte s tromi ženami, ale všetko dopadlo rovnako. Najhoršia bola schôdzka s Klaudiou, 37 rokov, ktorá okamžite prečítala jeho hru:
“Povedali ste, že máte firmu. Prečo ste navrhli, aby sme si účet rozdelili?”
“Eh, veď ja všetko investujem do rozvoja!” zablyštil sa, no ona už odchádzala, tlmenA keď Jozef videl Micku, ako mu súčasne vyjadruje úprimný súcit aj posmech, pochopil, že možno sa skutočne musí najprv zmeniť sám, než bude hľadať dokonalú ženu.
