– To už mám dosť! – udrel päsťou do stola Igor a porcelánové tanieriky na kuchynskom stole poskočili. – Zabezpeč, aby som ju už nikdy nevidel!
– To myslíš vážne? – pozrela na neho spod obočia Mária, hlas sa jej triasol od zlosti. – A nič, že aj ja tu žijem a mám právo pozvať si, koho chcem?!
– Kým žiješ, – odsekol.
– Takže takto?
– Povedal som všetko, – zahrmel Igor a pri vstávaní prevrhol stoličku. Keď vyšiel z kuchyne, prudko zabuchol dverami.
Mária ostala sama. Srdce jej búšilo v spánkoch. Mužove slová jej zneli v hlave ako facka. “Kým žiješ”… Ako si to dovoľuje?
Zuzka – jej najlepšia priateľka od detstva. Vyrastali spolu v Pezinku, schovávali sa pred búrkou pod spoločným dáždnikom, prespávali u seba, vytiahli sa zo šlamastík, na ktoré sa teraz ani bez smiechu spomenúť nedá. A teraz Igor žiada, aby ju vymazala zo svojho života?
Prečo? Len preto, že Zuzka nie je vydatá? Lebo sa neskrýva doma za varením a upratovaním, ale randí, smeje sa, žije? A čo, že dostáva darčeky od nápadníkov? To je jej život, jej pravidlá.
Mária Igorovi rozprávala o všetkých ich dievčenských dobrodružstvách. Predtým sa tomu aj sám smial! A teraz zrazu – zákaz? Na základe čoho?
Vošla do obývačky, rozhodnutá urobiť v tejto veci poriadok.
– Igor, nedopovedali sme to. Vysvetli mi, prečo si taký nahnevaný na Zuzku? Čo ti urobila?
– Mne?! – zasmial sa. – To ešte chýbalo! Jednoducho dosť už jej nosiť do nášho domu.
– Vysvetli.
– Naozaj nechápeš? – vyskočil, akoby chcel vybehnúť von rovno v papučiach. – Tvoja Zuzka je povrchná. Mení chlapov ako ponožky. Žije z cudzích peňazí. A ty to akceptuješ. Si jej priateľka. Čiže – súhlasíš.
Mária prekvapene žmurla:
– Igor, si sa zbláznil?! Milujem ťa, nikoho iného nepotrebujem!
– Iste. Miluješ, nevieš sa nabažiť. A predsa ti Závidíš – Zuzke aj tvojej Katke!
Mária zčervenala:
– A čo má s tým spoločné Katka?!
– Veď práve to, že ani jej v mojom dome niet miesta!
Mária stuhla. Všetko sa jej zrazilo. Katka, mladšia sestra, sa raz dostala do škandálu. Niekoľko rokov chodila s mužom, dúfala v rodinu. A on, ako sa ukázalo, bol ženatý a mal dve deti. Keď sa pravda vyplavila na povrch, v rodine vypukla hádka. Všetci Katku odsudzovali. A potom – darček: muž odišiel s rodinou do iného mesta a… nechal jej byt. Malý, ale v centre Bratislavy.
Vtedy všetci zrazu stíchli. Niektorí dokonca vyzdvihli: „Aspoň sa zachoval slušne.“ Mária, samozrejme, Igorovi všetko povedala, a zrejme nedokázala skryť svoj obdiv.
– No, povedz niečo! – zareval Igor a vytrhol ju z zamyslenia.
– Poviem: Katka je dospelá, sama si rozhoduje, s kým bude a aké dary prijíma.
– Iste! Dostala byt – a spokojná. A ty si nezávidíš? Ty si sama žiarila očami, keď si o tom rozprávala!
– Nesmysel. Ty si skús predstaviť, že máš priateľa, čo neustále strieda ženy, vodí ich do reštaurácií. A tvoj brat, otec dvoch detí, zrazu jednej z nich daruje byt. Bolo by ti príjemné?
– Je mi to jedno. To je ich život, nie môj, – potichu odvetila Mária.
– Takže dobre. Ale v mojom dome týmto dám už niet miesta. Ani tvojej Zuzke, ani Katke!
Mária neodpovedala. Prešla do kúpeľne, pustila vodu a rozplakala sa. Zo zúfalstva, bezmocnosti, z toho, že milovaný človek nielenže nepočuje – on súdi. Súdi podľa útržkov, podľa svojich predstáv. Nevidí v nej ženu, ktorá je každý deň po jeho boku, ktorá ho podporuje, varí, počúva, žije s ním. Vidí len odraz cudzích činov.
A čo teraz? Rozvod? Alebo potichu podľahnúť a zradiť tých, čo boli počas celého života pri nej? Akoby ani neexistovali iné možnosti. Ale myšlienka, že sa stane zradcom samu seba, bola to najhoršie.
