Som si istá, že naozaj nemáme žiadnu povinnosť živiť švagra a jeho rodinu ani im prenajímať byt. Hneď na úvod poviem, že trojizbový byt, v ktorom teraz bývame, je môj a kúpila som ho ešte pred svadbou, a to vo veľmi zlom stave. Môžete si predstaviť, ako vyzeral dvere boli len tak oprené o zárubňu. Hlavné však bolo, že cena bytu bola prijateľná a všetko ostatné som si dávala postupne do poriadku. O tomto som však dnes nechcela písať.
Keď som spoznala svojho manžela, už som mala prerobené dve izby a dokonca aj zakúpený nejaký nábytok. Byt už pôsobil celkom útulne.
Môj manžel bol pohľadný, slušný a v tom čase žil v podnájme. Po niekoľkých mesiacoch, čo sme sa spoznali, sa ku mne nasťahoval. Po svadbe sme jednu izbu pripravili pre deti a ja som najprv porodila syna a neskôr dcéru.
Všetko vyzeralo ideálne, až kým jeden chladný jesenný večer nenarušila našu rodinnú pohodu svokra. Prišla s kuframi a rozplačene na mňa vyrukovala:
Môžem u vás na čas zostať? Syn si do môjho bytu doviedol kamarátku. Dúfam, že im to spolu vyjde, že sa vezmú a ostanú spolu do konca života… Nebudem vás dlho obťažovať, budem pomáhať, vyzdvihnem deti zo škôlky aj školy, navarím im. Nemám už nikoho okrem teba!
Plakala, a tak som ju pustila dnu. Dostala najväčšiu izbu. Svokra bola už na dôchodku, o deti sa starala, ako sľúbila, ale do vlastného bytu sa nevracala, keďže jej mladší syn si tam už začal nový život. Býval v jej jednoizbovom byte spolu so svojou mladou ženou a dvoma deťmi: jedno mali spolu a druhé mala jeho manželka už pred svadbou.
Pred rokmi sa môj švagor oženil hneď po strednej škole s mladou dievčinou a svokrovci predali svoj byt, za peniaze kúpili sebe garsónku a švagrovi dvojizbový byt. Neskôr svokor ochorel a zomrel.
Švagor a jeho prvá manželka mali dve deti, potom sa rozviedli. Byt nechal jej a ona tam žije s novým mužom a už so všetkými tromi deťmi. Po rozvode sa švagor vrátil k mame. Povedal jej vtedy: Mami, bývam u teba. Som teraz slobodný a mám hlavu plnú plánov! Určite sa mi podarí niečo vybaviť, zoženiem si vlastný byt. Ale takto to nešlo o pár mesiacov dovliekol k mame aj novú priateľku.
Každý víkend k nám svokra vodila deti zo švagrových predošlých i terajších vzťahov. V byte bol razom chaos a neporiadok.
Po roku som svokre povedala, že by si mala vyriešiť svoju bytovú situáciu. Opäť sa rozplakala, bola hysterická.
Nakoniec som musela prehovoriť so švagrom prišiel čas opustiť mamin byt. Odmietol však vypratať rodičovský byt, vraj má málo peňazí a deti, takže na nájom nemá. Čo som mala robiť?
V poslednej dobe sa aj môj vzťah so svokrou veľmi zhoršil. Už sa mi ani nechcelo vracať po práci domov. Rozhodla som sa pohovoriť si s manželom a navrhla som mu, že ak sa situácia s jeho mamou nevyrieši, podám žiadosť o rozvod.
Moje slová ho šokovali, nevedel, čo s mamou predsa ju nevyhodí na ulicu.
Navrhla som, nech mame prenajmeme byt, peniaze na to máme. Lenže svokra striktne odmietla bývať v prenajatom a povedala, že máme prenajať dvojizbový byt pre švagra s rodinou, aby sa ona mohla vrátiť do svojho.
Považujem to za drzé a povedala som, že ak sa svokra neodsťahuje do týždňa, všetky jej veci skončia za dverami. Aké mám ešte iné možnosti?
Nemyslím si, že sme povinní živiť švagrovu rodinu alebo im zháňať bývanie!
