Ja a môj manžel žijeme skromne snažíme sa zvládnuť život, ako najlepšie vieme. Obaja pracujeme, ale naše platy sú nízke. Povedala by som, že naozaj veľmi skromné. Máme štvorročnú dcérku. Viete, ako dnes stojí veľa peňazí vychovať malé dieťa a celkovo nie je ľahké vyžiť z mála.
Okrem toho sa manžel rozhodol, že bude pomáhať svojej mame s platením nájmu. My sami ledva prežívame a ešte k tomu dávame peniaze svokre. Svokra je úplne zdravá môže si nájsť aspoň polovičný úväzok. Ja sama by som tiež šla robiť, no máme malé dieťa a niekto sa oň musí postarať, keď príde zo škôlky. Koľkokrát som prosila svokru, aby postrážila moju dcéru, vždy odmietla s tým, že nemá dosť síl. Vraj jej zdravie jej to nedovoľuje.
A potom som sa dozvedela, že svokra vycestovala na dovolenku, a to poriadne drahú. Zistila som to od manžela, ktorý ma jednoducho postavil pred hotovú vec teraz, keď jeho mama nie je doma, musím ísť na druhý koniec Bratislavy a zalievať jej kvety. Povedať, že som bola v šoku, by bolo slabé slovo. Namiesto toho, aby som ten čas využila na brigádu a zarobila si niečo navyše, mám polievať jej rastliny.
Ale najväčšie prekvapenie len prišlo. Svokra si začala žiť na vysokej nohe. Luxusné doplnky, šaty z butikových predajní, samé drahé kúsky. Stále som premýšľala, odkiaľ na to berie peniaze. Veď manžel sa stále sťažoval, ako jeho chudobná mama nedokáže zaplatiť ani nájom, a hľa. A tie dovolenky! možno si našla bohatého priateľa, ktorý jej to všetko platí.
Raz som si všimla, že môj muž nosí stále tú istú tašku, ktorá je očividne dosť ťažká. Keď bol v kúpeľni, nahliadla som do nej a našla som tam techniku. Jeden notebook som poznala patril mojej kamarátke. Na druhý deň mi v práci kamarátka povedala, že si manžel privyrába: opravuje techniku.
Aha, tak odtiaľ sú tie peniaze! Spýtala som sa ho na rovinu, či všetko, čo si privyrobí, dáva matke. Bez váhania prikývol.
Takže ja s dcérou nemáme poriadne čo na seba, už niekoľkokrát zašívame tie isté ponožky, a ty platíš mame luxusné dovolenky a nakupuješ jej šaty v drahých obchodoch?
“To sú moje peniaze. Minem ich, kde chcem.
Netreba hovoriť, že som mu za jeho peniaze pobalila kufor. Keď tak strašne miluje svoju matku, nech s ňou býva. Nie je to tak správne?
