Keď som oslávila tridsiatku, podarilo sa mi kúpiť dvojizbový byt v Bratislave. Bývam v ňom úplne sama a doteraz som nenašla žiadneho potenciálneho manžela. Viete, čo ja považujem za najväčší problém v mojom osobnom živote? Práve to, že mám svoj vlastný byt. Dnes je pre ženu náročné byť nezávislou a pritom si zachovať ženskosť. Všetkých mojich nápadníkov by som rozdelila do dvoch skupín:
Prvá skupina Máš vlastný byt? Perfektné! Poďme sa k sebe nasťahovať, aspoň ja nemusím nič riešiť a žiť sa bude ľahko. Povedzme si uprímne, títo muži by boli najradšej, keby už bolo v živote všetko pripravené. Pre nich je môj byt niečo ako vstupenka do pohodlia; stačí im, že všetko v mojom živote funguje, a rodina s deťmi sa vlastne vybaví sama, pokiaľ sa nič podstatné nezmení v ich vlastnom svete. O kariéru neusilujú, viac peňazí nepotrebujú, bývanie je vyriešené a auto máme moje, veď na rodinu stačí. Nevidia dôvod úplne v ničom rásť.
Keď s takými mužmi rozprávam, mám pocit, že by sa viac hodili za mojich synov ako za partnerov. Taký muž potrebuje nakŕmiť, rozmaznávať, živiť a potom ešte dávať pozor, aby neodišiel. Takéto šťastie však nechcem. Radšej by som si zaobstarala mačku, užila si voľný čas a venovala sa koníčkom.
Druhá skupina Máš byt? Ja by som radšej zostal u rodičov alebo by sme mohli bývať na dedine; byt predajme a kúpme iný spolu. Najradšej majú túto možnosť. Roky som makala, aby som mala vlastné bývanie, a teraz mám všetko predať a ďalších tridsať rokov splácať hypotéku? Keby mi aspoň nový manžel platil hypotéku sám, ale kdeže. On predpokladá, že keď už dobre zarábam, byt platím ja a on mi akože pomôže. A keď raz pôjdem na materskú? Zrazu mám byť šťastná, že môžem mať dieťa až po splatení hypotéky pokojne aj po štyridsiatke. Hlavne, aby som nenarušila manželovi pohodu a on mohol žiť bezstarostne.
Čím ďalej, tým častejšie mi napadá, že ľahšie je adoptovať trojročné dieťa z detského domova, ako nájsť muža, ktorý by nemal strach sa sám stať otcom. Aj keby som sa vydala, aj tak by som sa musela postarať o všetko sama, všetky problémy riešiť sama a asi by som sa musela milovať aj ja sama. Tak načo potom muža vôbec potrebujem?
Dnes som pani svojho bytu aj svojho života. Byt mám krásne zariadený, priestoru mám dosť pre seba aj svoje záľuby. Občas túžim po rodine a milovanom človeku po boku, no realita mi tieto sny rýchlo rozbije. Poviem vám jeden príbeh, čo sa mi stal nedávno.
Zamilovala som sa do jedného muža, ktorého som už poznala. Zdalo sa, že sa mu páčim tiež. Pozerali sme film u mňa doma a dostali sme chuť na pizzu. Pomyslela som si, že aspoň to zabezpečí on. Aj zabezpečil vyšiel k výťahu po kuriéra, zaplatil pizzu samozrejme peniazmi, čo zobral odo mňa. Po tomto večere zmizol zo života aj z mojich predstáv.
Možno je to moja chyba. Kamarátky mi vravia, že som mu nemala ponúknuť peniaze na pizzu. Bola som zvedavá, či ich prijme, alebo odmietne. Pre mňa to bola smiešna suma, fakt nejde o peniaze…
