Ako Jozef našiel ženu, ktorá nič nestojí. Ale nepáčilo sa mu to.
Viete, už som toľkokrát skúšal nájsť ženu v zoznamkách, ale je to strašne vyčerpávajuce Musím im písať, snažiť sa zaujať, mlátiť prstami do klávesnice, počúvať ich nudné ženské problémy Keby to šlo aj bez toho, bol by som vám večne vďačný! povedal Jozef. Dalo by sa to urobiť tak, aby si ma žena vybrala sama, bez rozhovorov, bifľovania vtipov z časopisu Maxim alebo vseobecných vedomostí?
Dá sa! pokrčilo plecami šedivé dymové stvorenie. Dnes si môžete dopriať čokoľvek, veď ste ma preto aj privolali.
Dobre. Ešte prosím doplňte, že na ňu nehodlám vynakladať ani cent. Absolútne nič. Žiadne kávičky, žiadne medovníky na môj účet, ktoré sa možno ani neoplatia. Aby som si nemusel obliekať košeľu, vťahovať brucho, robiť dojem Nech ma hneď vezme k sebe domov. Je to možné?
Šedé stvorenie si vytvorilo zo dymu blok a pero. S úslužným výrazom, ako čašník v luxusnej reštaurácii, si zapísalo objednávku a pritakalo.
Hovorím vám, čokoľvek želáte. Ešte niečo?
No aby samozrejme nič nežiadala. Viete, naše ženy stále chcú nejaké telefóny, šperky, kožuchy Ja síce nikdy nič nedaroval, ale chlapi rozprávali. Nech je to čistá láska bez sebemenšej vypočítavosti, ako u tých západničiek či Filipínčaniek. Vždy sa čudujem, že v zahraničí ženy pokojne pracujú a muži sedia doma, a nikto im nič nevyčíta. A u nás hneď prilepia nálepku visí žene na krku. Takže bez toho, prosím.
Bude vybavené! pokrčilo stvorenie plecami. Ale vy, Jozef, akosi príliš skromníte, akoby ste nevolali démona, ale prišli do zoznamky. Takých žien je aj bez kúziel dosť, a vy máte unikátne možnosti. Prečo ich nevyužijete?
No dobre. Nech je aj pracovitá! pokračoval Jozef a počínal si na prstoch. Nech vari, upratuje, stará sa o domácnosť, a hlavne nech jej nenapadne žiadať ode mňa nejaké ženské hlúposti to je prvé. Nech mi nikdy nevyčíta, nech je vždy láskavá a teší sa, keď ma vidí to druhé. A nech nechce deti to tretie. To je veľmi dôležité, všetci vedia, že deti potrebujú ženy. Mne netreba. To by snáď stačilo.
To je ale skromné zakrútilo hlavou dymové stvorenie a ešte raz sa obrátilo na Jozefa. Nemám právo vám radiť, ale možno by ste si vybrali aspoň vzhľad? Také ženy, aké popisujete, nájdete aj bez márie. Lenže väčšinou nebudú príliš krásne a budú oveľa staršie. A vy, hádam, by ste chceli nejakú študentku?
Áno, presne tak, študentku! Jozef takmer vyskočil z radosti, že nezabudol na to najdôležitejšie. Krásnu, vysokú, športovú, s jemnou kožou ako broskyňa. Ale zároveň láskavú, súcitnú, so širokým srdcom. Lebo moderné dievčatá sú všetko, len nie dobré
Samozrejme, viem! povedalo stvorenie. A Jozefovi sa na sekundu zdalo, že sa potutonne usmialo. Aj keď ako sa môže usmievať dym. Vlastne to nebolo dôležité. Čoskoro stretne tú pravú. Vlastne ona stretne jeho, odvedie si ho domov a
Jozef slasnotne privrel oči. A zrazu sa prebral v snehu na nejakej neznámej skládke. Vedľa neho ležal obal od párok a rybia kosť. Bolesť v boku bola nesmierna. Všetko okolo vyzeralo obrovské a cudzie. Iba mladý ženský smiech, jemný ako zvonek, ktorý sa rozliehal po dvore, mu pripadal stále očarujúci.
Anička, pozri, aké milé mačiatko! Chudáčik, asi ho napadli psy! Zoberiem si ho domov! Budem sa o neho starať, hladkať ho, kŕmiť!
Máš dobré srdce, Natálka! ozval sa druhý hlas, tvrdší a nepríjemný. Hneď ako vidíš zviera, už ho chceš zobrať. A načo ti je? Čo ak začne na jar kričať? Bude chcieť mačky
Nebude, zoberiem ho k veterinárovi. Poď sem, zlatko
Pevné ženské ruky ho pridŕžali k sebe. Jozef chcel zakričať, ale z jeho úst vyšlo iba žalostné mňaukanie
Niekedy dostaneme presne to, čo chceme. Lenže nie vždy tak, ako sme to očakávali.
