Si vari nejaká továreň na deti? Koľko detí ešte chcete mať? s posmešným tónom sa Jolana Gregorová, manželova mama, pustila do mňa.
Pozdravujem, pani Gregorová. Prosím, buďte trošku slušnejšia. Štefan vám povedal, že čakáme bábätko, rozrušilo vás to? odpovedala som pokojne.
Samozrejme, že áno! Už po treťom vnukovi som prosila, aby ste to zastavili. Ale mňa, rozumnú ženu, nikto nepočúva! Na Silvestra som ti dala celé balenie kondómov, a ty pokračuješ ďalej! frflala nevestina svokra.
Rozpamätala som sa, ako mi svokra na Nový rok odovzdala obrovský balík kondómov. Bolo to práve na narodeniny najstaršieho syna, takže tým nám jasne naznačila, že už stačilo.
Počuli sme vás, no prírode sa nedá vzdorovať, odpovedala som pokojne.
Chceš byť vtipná? Potom si deti vychovávajte sami, už vám nepomôžem ani prstom…
Veď si nám doteraz veľmi nepomáhala… nestačila som dokončiť, lebo sa odrazu telefón prerušil.
Položila som mobil na posteľ a usmiala sa, zároveň som pohladila svoje bruško, ktoré bolo ešte úplne ploché. Čakali sme štvrté dieťa, a práve to Jolanu najviac rozčúlilo. Nedokázala som pochopiť, prečo je mama môjho milovaného muža taká nervózna.
Svokra nám s výchovou nikdy nepomáhala, ani finančne nás nepodporovala. Navštívila vnúčatá tak raz do mesiaca, darček doniesla len na sviatky. Nebolo mi to veľmi po chuti, no mlčala som. Jolana je zámožná žena, pokojne mohla vnukom priniesť aspoň čokoládu, ale očividne nemala záujem. Svoje rozčarovanie som vždy tajila, dokonca ani Štefanovi som sa nesťažovala. Najdôležitejšie je predsa to, že sú deti oblečené a sýte.
Štefan domov nosil dobrý zárobok a ja som si popri materskej privyrábala drobným podnikaním. Keď mi začali chodiť lepšie peniaze, zamestnala som pestúnku, aby ma deti pri práci nerušili. Tá sa im venovala a chodila s nimi von.
Sme šťastná rodina, no túto idylku vždy naruší len Jolanina nevraživosť. Od začiatku ma nemala rada a keď prichádzalo jedno vnúča za druhým, rozčuľovala sa čoraz viac.
Najhoršie bolo, keď nechcela prijať tretiu vnučku, dokonca ma nahlas nabádala na potrat. No postupom času si k malej predsa našla cestu. Keď už nastal pokoj, po čase som zistila, že čakáme štvrté. Nepočítali sme s tým tak skoro, jednoducho to prišlo a brali sme to ako požehnanie.
Radostná správa Jolanu vôbec netešila. Som presvedčená, že sa bojí, že jej syn prestane s finančnou podporou. Štefan ju pravidelne zásobuje eurami, a keď sa narodí štvrté dieťa, výdavky určite porastú a jej obchodík bude mať problém.
Nie som proti tomu, aby Štefan pomáhal svojej mame, no nie na úkor našich detí. Zatiaľ máme dosť, a tak ho v jeho šľachetnosti podporujem. Zaplatil mame zuby, zobral ju k moru a dal jej spraviť aj nový náter v byte.
Ak mám pravdu, a Jolanu trápia len vlastné financie, časom sa to nezlepší. Jej večné mentorovanie a sťažnosti ma ako tehotnú len zbytočne stresujú.
Samozrejme, ani jeden jej zásah nás nepresvedčí, aby sme tehotenstvo ukončili. Rozhodli sme sa pre štvrté dieťa a hotovo. Zostáva len otázka: má svokra vôbec právo určovať, koľko detí má mať naša rodina?
Každá rodina má svoju cestu a jej hodnotu neurčujú cudzie názory, ale láska, porozumenie a odvaha stáť si za svojím rozhodnutím, nech už je akékoľvek.
