Nikdy by mi ani len nenapadlo, že sa mi toto môže stať. Včera mal môj manžel strašný výbuch hnevu.
Je to vyrovnaný človek, práve preto ma jeho záchvat tak prekvapil. Nikdy u mňa nezaklial, ale tentoraz…
Vždy som si myslela, že mám šťastie, keď mám pokojného manžela. Sme svoji sotva dva mesiace. Predtým sme spolu chodili tri roky, všetko bolo bezchybné. Bol starostlivý, nikdy mi neublížil slovom, nikdy na mňa nekričal. Hádali sme sa len málokedy, ak vôbec.
To však skončilo včera.
Vždy obdivoval moje dlhé vlasy, tvrdil, že ho vzrušujú. A včera, keď si všimol chumáč mojich vlasov na gauči, spustil na mňa obrovský krik. Bola som v šoku.
Začal na mňa ziapať, nazval ma špinavou, povedal, že po sebe ani neviem upratať! Veď každá žena predsa stráca vlasy.
Vyčítal mi, že doma nič nerobím, len seba zanedbávam, a že on maká celý deň v práci!
Ak to ešte raz uvidím, idem rovno žiadať rozvod! tresol dverami.
Ostala som zronená. Vždy som túžila po deťoch s ním, predstavovala si náš kľudný spoločný dôchodok, a on kvôli pár vlasom mňa straší rozvodom. Rozplakala som sa, bol to prvýkrát, čo som kvôli nemu plakala. Po dvoch mesiacoch manželstva… Čo bude ďalej, neviem sa odhodlať odísť…
Teraz so mnou nechce ani prehovoriť. Bojím sa, že keby som niečo povedala, zahnal by ma úplne, teraz je schopný čohokoľvek! Je normálne báť sa vlastného manžela?
Hanbím sa sušiť si vlasy. Domov prichádzam s úzkosťou, bojím sa, že pri dverách uvidím kufor s mojimi vecami.
Čo mám robiť?
