Práve som si pomyslela, že my s tebou sme asi nejaká nesprávna rodina, povedala Zuzana, zatiaľ čo sa oprela o manžela.
Aké šťastie, že ťa mám, zašepkal Jozef, objímajúc ju.
A ja som šťastná, že som s tebou! odpovedala Zuzana.
A s kým iným by som mal byť? zasmial sa muž. Samozrejme, len s tebou. Ty si môj osud. Najlepšia žena na svete.
Zuzana nič nepovedala, namiesto toho ho pobozkala na líce a ponáhľala sa do kuchyne vybrať koláč z rúry.
Dnes manželia Kováčovci oslavovali striebornú svadbu. Rozhodli sa, že to bude skromné, len v úzkom rodinnom kruhu. Oni a ich dve deti syn Janko, desiatak, a dcéra Monika, ktorá nedávno dokončila univerzitu a začala žiť sama. Prenajala si byt neďaleko práce, hoci Zuzana ju odhovárala: Prečo míňať peniaze na nájom? Dom máš svoju izbu, žijeme spolu v láske, prečo sa oddeľovať? Keď sa vydáš, potom odídeš.
Mami, veľmi ťa aj ocka milujem, a viem, že ma nevyhodíte, ale chcem skúsiť žiť samostatne. A ešte jedna vec nehnevaj sa, ale tak dobre variš a pečieš, že sa bojím, že z toho všetkého priberiem. Ty si štíhla, jesť môžeš, čo chceš, ale ja som po ockovi. Musím si dávať pozor na postavu, a to s vami doma nejde! Tvoje pochúťky sa nedajú odmietnuť.
Zuzana sa na dcéru usmiala. Monika sa jej vôňa nepodobala Zuzana bola drobná, krehká, často ju zozadu považovali za dievča. Nenápadná, bez líčenia, vždy s vrkočom, oblečená jednoducho. Monika však bola krásavica po otcovi.
Jozef bol výrazný muž vysoký, pevnej postavy, s vekom trochu priberal, ale aj tak zostával zaujímavým. Vedela, že vedľa neho pôsobí nenápadne. Ale nikdy ju to netrápilo preňho bola najkrajšia.
***
Keď sa Zuzana s Jozefom spoznali, mala dvadsať, on dvadsaťdva.
V ten septemberový deň šla Zuzana osláviť narodeniny svojej spolužičky a kamarátky Klaudie. Darček mala pripravený, ale cestou sa rozhodla kúpiť aj malý kvetinový veniec.
V kvetinárstve bol okrem nej len jeden mladík. Vyberal si kytice a predavačka mu ponúkala rôzne možnosti, pričom naňho hľadela s očividným záujmom. Zuzana sa naňho tiež pozrela bol výnimočne pekný.
Takýto chlap patrí do filmu, pomyslela si.
Vtom si ju všimol aj on a spýtal sa: Ktorá sa vám páči viac? Tá s červenými ružami alebo tá s pivóniami?
Zuzana sa zamotala, nečakala, že by s ňou začal rozhovor, ale odpovedala: Ja by som si vybrala pivónie, aj keď väčšina dievčat má radšej ruže.
A vašej priateľke, ktoré kvety sa páčia? spýtala sa predavačka.
Mojej priateľke? zamyslel sa. Nie, nekupujem to pre priateľku, ani neviem, pre koho vlastne kytku beriem.
Ako to? zľakla sa predavačka.
Kamárát ma pozval na narodeniny svojej sesternice, a nemôžem prísť s prázdnymi rukami, vysvetlil. Ale vybrať sa nedá toľko krásy na jednom mieste.
Ak zoberiete ruže, určite neurobíte chybu, poradila Zuzana.
A vy máte rada ruže? spýtal sa.
Zuzana zčervenala: Najradšej mám poľné kvety, ale ruže sú tiež krásne.
To je zaujímavé, povedal, ja mám tiež rád poľné kvety. Moja mama z nich vždy donesie domov kyticu, máme lúku neďaleko chaty. Sú nenápadné, ale keď sa pozriete bližšie, sú úplne zázračné.
Kúpil ruže a odchádzajúc, Zuzane sa usmial.
Aký krásny chlapec, čo? vzdychla si predavačka. Ten úsmev! Akoby z filmu.
Presne tak som si pomyslela, súhlasila Zuzana.
Kúpila si chryzantémy a vyrazila na oslavu.
Aké však bolo jej prekvapenie, keď tam toho chlapca zo kvetinárstva opäť stretla! Volal sa Jožo a prišiel s kamarátom Petrom, Klaudininým bratrancom.
Bol rovnako prekvapený ako ona. Celý večer na ňu pozeral a usmieval sa. Zuzana mu slabo opätovala úsmev a odvracala pohľad. Neskôr sa k nej pridal a začali sa rozprávať.
Čo presne hovorili, si už Zuzana nepamätala. Ale pamätala si, že Klaudia sa na ňu mračila. Keď začala hudba, pozvala Joža na tanec. On sa na Zuzanu provinilo pozrel, ale šiel. Neskôr sa k nej však vrátil. A keď odchádzala, ponúkol sa, že ju odvedie.
Na druhý deň Klaudia Zuzanu ignorovala.
Čo sa deje? spýtala sa Zuzana.
Ty naozaj nevieš? osopila sa Klaudia. Peter priviedol Joža kvôli mne! Chceli nás zoznámiť. Jožo sa mi páčil už z fotiek. A ty si mi ho zobrala! Celý večer s ním flirtuješ a potom si ho odviedla! A ešte sa tváriš, že si nevinná!
Ja s nikým neflirtujem, obhajovala sa Zuzana. Ani neviem ako. On sám ma odprevadil.
Ale no tak! odsekla Klaudia. Čo v tebe videl? Mňa má každý za krásnu, a teba?
Zuzana sa cítila hrozne. Naozaj prekročila kamarátke cestu? Ale ako by mohla prilákať takého chlapa, keď bola taká obyčajná?
Prišla domov, pozrela sa do zrkadla a povedala si: Komu by som sa taká zapáčila?
V tom zazvonil telefón. Jožo. Dohodli sa na stretnutí. Keď prišla, čakal na ňu s kyticou poľných kvetov. A vtedy vedela je zamilovaná.
Ich románka prekvapila všetkých. Nikto neveril, že by taký pekný chlap mohol byť vážne zaujatý takou dievčinou, akou bola Zuzana.
