Prečo si ma ešte potrebuješ? zakričal Peter. Zobral na seba a vyrazil.
A ona, Klára, vybehla k oknu a sledovala, ako odchádza muž, s ktorým strávila pätnásť rokov. Myslela si, že sú si bližší než duša duše. No pred odchodom jej zanechal chladnú pravdu: bol len pohodlný.
Klára mala malý byt v centre Bratislavy, kde varila výborne, hostila svoje priateľky a všetko bola pripravená obetovať pre neho.
Mala by som otvoriť okno a kričať, aby ma neodložil, premýšľala. Bolo by pre ňu hanbou poddať sa a dovoliť mu žiť v jej dome, aj keby tam neprichádzal niekoľko dní, a tráviť ju s inými Lepšie než byť v 45 rokoch osamelá a opustená.
Keď už zamýšľala otvoriť okno, jej pohľad spadol na starý portrét otca v uniforme, chladne sa pozerajúceho do objektívu. Náhle sa zasnula a pocítila hanbu nad vlastnou slabosťou.
Znovu sa pozerala na elegantného muža v dlhom kabáte, ktorý s batožinou nastupuje do krásneho Škodu. Prešla do kuchyne cez dlhý chodník, kde stálo obrovské staré dvere od babky vysoký, masívny, ešte z čias, keď jej prastarý dom stál na rohu. V ňom sa odrážala unavená žena so šedivými vlasmi a vyhaslými očami.
Klára vedela, že nie je krásna. Zubov jej už chýbalo, peniaze na nové neboli Peter potreboval ďalší automobil, a v práci sa musel ukazovať v drahých oblečeniach.
Čo to máš za blbosť! Peter sa oblieka ako herec, a ty len máš nadmerne rozťahaný svetrový kabát, staromódnu sukňu a pár blúzok, topánky vyrabované, namiesto čerpáčov čudáky. A tie šaty s golierom, ktoré by ani moja stará matka nenosila. Menu od teba vyžaduje ako v reštaurácii steak, mäsové guľky, palacinky s náplňou, mäsové jedlá. A zrazu ti odíde? Nemôžeš takto chodiť za svojím manželom, kamarátka! upozorňovala ju kolegyňa Lucia.
Klára počúvala, ale konala po svojom. Očakávala, že muž odíde k dvadsiatosemročnej dívke so štyrmi deťmi.
Je mladá, vzdychla po nich.
Lucia, ktorá bola zároveň aj kamarátkou, vyšplhala sa na sociálne siete a začala vyhľadávať informácie. Pochválená, začala rozširovať pomluvy:
Nič na ňu nepostavíme! Ešte sa ťa tak nazvedie neplodná! Pochádzaš z dobrej rodiny, ale tam je dno! Žiadny deň nepracovala, všetky deti od rôznych mužov. V ôsmom mesiaci nepretrvávala. Matka jej je tiež nemravná. Lepšie je mlčať o jej mládí. Muži ju však milujú pre jej ľahkú povahu. Rodina sa takto nepostaví. Prekvapil ťa Peter! Drž sa!
Klára sa držala. Po starých rodičoch zdedila priestranný byt v centre. Otec, akoby cítiac niečo, upravil veci tak, aby Peter už nikdy nemohol vstúpiť na jej meter štvorcový. Rozhodla sa prenajať jednu izbu, aby mala viac peňazí.
V okolí sa zrovna stavali nové bytové komplexy a prišiel inžinier. Mal hustý strniak, príjemný a inteligentný Voliš Vojtěcha Miroľa. Pozorne sa pozeral na Kláru a zrazu povedal:
Dovoľte mi zaplatiť vopred! Choďte si upraviť zuby. Taká žena je krásna, nehanbite sa!
Klára zaklopala. Nebola nijaká krása, ale túžila po nových zuboch. Vojtěch jej dal viac peňazí a sľúbil, že ich vráti. Neskôr prišiel jej brat v kanárčekom kabáte a fialových nohaviciach, s neuveriteľným účesom volal sa Cyril a pracoval ako stylist.
Cyril sa rozhodol Kláru pod opiekou vziať na prezeranie. Keď ju obsluhoval koláčikmi, ponúkol jej zmenu imidžu. Zmenil jej vlasový šat, makátáž zvýraznila jemné črty tváre, upravil zuby. Odtiaľ už chôdza do práce prechádzala peši, všetky nadbytočné kilogramy odbehli, a dokonca začala ráno behať v parku. Staňovala sa nežnou ženou s jemným úsmevom a nádobkami na lícach akoby motýľ vyskočil z nenápadnej bábiky.
Jedného dňa zazvonil zvonec. Okná sa otvorili a hlas zavial:
Klárka, niekto je tu pre teba!
Na prahu stoja Peter, rozpoznateľný len ťažko o rok starší, vyblednutý, vychudnutý a zmätok vo tvári. Vedľa neho ležali kufre.
Čo chceš? spýtala sa Klára.
Pamätala si, ako ho najprv volala, ale on odmietal ísť do konverzácie, potom ho vložila na čierny zoznam. A teraz stál pred ňou.
Aký si sa zmenil! vykríčal Peter.
Komplimenty mu nedošli k srdcu. Klára si spomenula na bezpočítné noci, na želanie vyriešiť svoje životné účty, na nekonečné slzy a paniku.
Ach, Kláro, koľko som trpel. Tento jeden hodiny mažú len peniaze. Deti najprv vyzerali normálne, potom nevychovávané, kričia stále. Nerobia nič, len sediaci pri telefóne, nestíhajú nákup, varenie. Ja som pri tom stratil všetko. Nemal som si nič kúpiť. Vyzerám, akoby som sa zapojil do šialenstva. Klára ja som k tebe. Je so mnou dobre. Vždy si na mňa spomínam. Poďme od začiatku, čo? prosil.
Ale v jej ušiach rezonovalo jeho posledné slovo:
Pre koho si ešte potrebná? Bez zubov, bez plodu, bez potešenia, Klára.
Klára sa pozrela na bývalého a práve keď sa dvere otvorili, vtrhol Vojtěch Miroľ s úzkym výrazom:
Klárka! Potrebujete pomoc? Pánom, z ktorého ste to povedali?
Peter sa povstal a vykríkol:
Kto ste vy?
Ja som Vojtěch, váš manžel. Nevracajte sa sem! zaklepala Klára dvere pred Peterov ústa, ktorý zostal otvorený v úžase.
Oslovila suseda, ospravedlnila sa, a ten povzdychol a povedal:
Je čas na vysvetlenie! Milujem ťa, Klára! Ako som mohol opustiť tak úžasnú ženu? Poď ku mne, skutočne!
Peter bol už starý a Klára po dvoch mesiacoch dostala od neho ruže, kúpili si chalú a jej život sa začal meniť. Občas z rohu sledoval starý Peter, otrávený, že podľahol pokušeniu a nahradil dobrú ženu prázdnym obrazom.
Klára a Vojtěch sa prechádzali ruka v ruke po ulici, šťastní a zamilovaní, a ona čakala na dieťa.
