Všetko, Mojmila, medzi nami to končí! Chcem normálnu rodinu, deti. Ty mi to nedokážeš dať. Čakám roky, trpím. Potrebujem syna. Už som podal návrh na rozvod! Máš tri dni na balenie. Keď odídeš, zavolaj. Ja zatiaľ budem bývať u mamy. Pospiesz sa, musím pripraviť byt pre dieťa a jeho matku. Áno! Nečakaj, moja budúca manželka už čaká dieťa! Tri dni máš!
Mojmila mlčky odrážala. Čo mohla povedať?
Deti sa jej nedarilo. Michal čakal päť rokov, tri neúspešné pokusy.
Lekári, ktorých prešla stovkami, potvrdzovali, že je zdravá. Prečo vždy nič nešlo?
Vždy žila zdravo, dbala na stravu.
Tentoraz sa jej zhoršilo pocity v práci, zavolali sanitku, ale všetko prebehlo rýchlo
Dvere búchnú za Michalom, a Mojmila bez síl padla na pohovku.
Sila a vôľa zbierať veci už nebola. A kam s ich balíkom?
Keď bola študentkou, žila u svojej tety. Teta už zomrela, a jej byt predal syn. Vrátiť sa na dedinu k starej babke? Hľadať prenájom? Čo s prácou?
Otázok bolo veľa a riešiť ich musela okamžite
Ráno sa otvorili dvere a vošla svokra.
Nespíš? To je dobre. Prišla som skontrolovať, aby si si neodnášala nič zbytočné.
Staré bielizeň vášho syna mi nepotrebuje. Moje budú prepočítať?
Aký neslušný hlas! Kedysi bola taká milá, slušná, tichá. Pozri, ako to dopadlo. Už po prvom neúspechu hovorila Michalovi, že nedokážeš mať dieťa.
Prišla si to povedať? Lepšie zostanete ticho a pozorujte ma.
Kam skladáš porcelán?!
To je môj. Zostal po tete, spomienka na ňu.
Teraz tu bude prázdno bez neho!
To ma nezaujíma. Ale vy dostanete vnuka.
Vezmi si len svoje!
Notebook patrí mne! Kávovar, mikrovlnka darovali ma kolegovia. Moje auto som kúpila ešte pred svadbou. Váš syn má svoje.
Máš všetko, len na deti nemáš schopnosť!
To už nie je tvoja vec. So mnou je všetko v poriadku, aspoň tak to Boh chcel.
Vidím, že ti vôbec nie je ľúto! Možno si to úmyselne robila?
Hovoríte nezmysly. Ťažko mi je aj len o tom premýšľať.
Mojmila prešla po byte, jej vecí už skoro nebolo kefka, kozmetika, papuče
Zdalo sa, že niečo dôležité zabudla. Svokra ju rušila.
Spomenula si chýbala stará sôvka kocúr. V ňom bol malý tajomný úložný priestor, o ktorom nikto nevedel, ani manžel. Vnútri boli náušnice a prsteň. Neboli zlaté, ale boli drahocenné ako spomienka na babku. Michal ich vždy považoval za otravu. Vypustil ich na balkón. Mojmila otvorila dvere
A čo si tu zabudla? Zbal všetko a choď! ozval sa hlas svokry. Odlíš sa od bytu? Tak sa rozlúč. Nič ti nevyjde.
Kocúr nakoniec našla, všetko na svojom mieste. Teraz môžu odísť.
Tu sú kľúče, zbohom. Dúfam, že vás už viac nestretnem.
Mojmila zastavila auto pri firme. Bola ešte na nemocničnom ošetrení, ale požiadala o dovolenku.
Súcitíme s tebou, ale ako sa obejdeš bez teba? Tri týždne ti stačia? Prosím, buď vždy v kontakte. Bez tvojej konzultácie sa nám polovičné projekty rozpadnú.
Dobre. Dokážem sa odtrhnúť. Ďakujem.
Potrebuješ pomoc?
Nie.
Rozhodnem o dovolenke a odmenách.
Ďakujem, presne to som potrebovala.
Mojmila nehľadala nový byt, odjela domov, na dedinu. Nikto ju tam nečakal, babka zomrela pred tromi rokmi, matku nepoznala zmizla pri pôrode.
A teraz Mojmila nevedela, prečo sama nedokáže počať
Po hodine jazdy dorazila k domu. Jabloň, tulipány.
Poslednýkrát s Michalom tu boli na jeseň, grilovali klobásy, oddychovali.
Mojmila zaparkovala pred domom, kľúč od garáže bol v skrinke.
Otvárala dvere a vstúpila. Ticho. Na stole špinavé šálky a taniere. Prečo minulýkrát nestihla všetko upratať?
Nie, upratala! Len tu niekto bol!
Dva poháre, taniere, sáčky od džúsu, fľaše obľúbeného šumivého Michala. To nebolo z jeseňa.
Takže v dome bol Michal, ale s kým?
Nehovorím o tom, už je to minulosť
Kľúč od domu má len Mojmila, asi muž zhotovil kópiu. Čas vymeniť zámky.
Nový život, upratovanie, potom horúca vaňa.
Mojmila sa rozhodla, že spláchnu všetok špinavý odkaz, všetku minulosť.
Keď sa chýlila von, zaklopali na dvere, potom zaklopali aj na okno.
Kto je tam?!
Máte všetko v poriadku?!
Áno prekvapila sa žena.
Prepáčte.
Mojmila otvorila dvere a pred domom stál neznámy muž.
Prepáčte, asi som vás vystrašil. Som váš sused, celý deň som vás sledoval.
Vidím, že ste zmizli, dym ide z peci. Chcel som, aby sa vám nič nestalo
Ďakujem, všetko je v poriadku.
Ste príbuzná Michala? Nedávno tu bol so svojou manželkou ste sestra?
Nie, som bývalá manželka. Skoro bývalá, proces prebieha.
A je to váš dom?
Áno, môj.
A ja som váš dočasný sused. Kvôli rodinným okolnostiam som tu. Priatel mi dovolil bývať. Rozvod tiež prebieha, zajtra budem slobodný. Ak vám to nevadí, odídem. Ak potrebujete pomoc, ozvite sa. Volám sa Igor.
Ja som Mojmila. Počkaj, môžete vymeniť zámok?
Áno. Povedzte, kedy, a spravím to.
Čím skôr. Zajtra kúpim nový.
Dobre, pozriem sa a kúpim, keby ste si vybrali zlé, a ja musel ísť do mesta.
V poriadku.
O dva týždne. Zostala posledná týždenná dovolenka a čas vrátiť sa do mesta. Mojmila už neplánovala hľadať nové bývanie. Michal nevolal, len prišla správa o dátume rozvodu. To bolo lepšie nechcela ho vidieť.
Sobota. Mojmila vždy vstáva skoro, a tentoraz Igor ju pozval na prechádzku k jazierku.
Začínať nový vzťah nebola v jej pláne, ale prechádzka neznamená záväzok. Strávili pekný čas a vrátili sa na obed. Pri dome Mojmily stál Michalov automobil. Vidno, že práve prišiel. Dvere sa otvorili, vyliezol Michal, potom pomáhal tehotnej ženke.
Mojmila a Igor prišli k bráne. Michal sa snažil otvoriť dvere do domu, ale
Čo to je?
Čo tu robíme? Prečo v cudzej chatke vchádzame?
Michal stál prekvapený.
To je náš dom! povedala tehotná žena.
Áno? A kto to povedal, vieš? To je môj dom, odíďte.
Michal, čo ona hovorí?! Kto si? Bývalá? Ukáž ju! zakričala tehotná žena.
Mojmila a Igor sa zasmiali. Michal potichu nasadol svojmu spolubývajúcemu do auta a odtiahol.
Budú mať veselé životy.
Ale ona mu porodí dieťa. Ja som nevedela. Tri neúspechy. Prepáč.
Rozviedli sme sa, pretože manželka nechcela dieťa
Štyri roky po rozvode. Náhodné stretnutie s bývalou svokrou v supermarkete.
Mojmila, nepoznám ťa. Dlho ťa sledujem. Si to ty? Si tehotná?
Áno, Mojmila si pohladila rozľahlé brucho.
A u Michala všetko zle. Vnuk prišiel slabý, niečo bolo zlé v rodovej línii. Jeho žena ušla, zanechala nám dieťa. A ty chceš sama mať?
Nie, nie som sama. Mám rodinu. Čaká ma čas, ľudia na mňa čakajú.
Ako? Odpusť mi všetko
Trpezlivosť vám
Bývalá svokra sledovala, ako odchádza Mojmila. Kráčala po boku Igora, ktorý jednou rukou podopieral jej rameno, druhou držal malú dievčatko, podobnú matke
Zanechajte svoje komentáre a lajky, čo si o tom myslíte!
