Vieš čo, poviem ti, čo sa nám stalo nedávno. Bola som taká šťastná s manželom, keď sme sa dozvedeli, že náš syn sa ide ženiť. Tesne pred svadbou sme mu potajomky povedali, že mu chceme darovať byt. Marek sa z toho úplne tešil, keď sa dozvedel o našom pláne. V ten deň sa to dozvedeli aj všetci jeho kamaráti. Začali sme s prípravami na svadbu, a zrazu prišla pohroma.
Naša dcéra, Zuzana, skončila v nemocnici rovno po práci, náhle sa jej spravilo zle. S manželom sme hneď vyrazili za ňou. Po vyšetreniach nám povedali, že má nádor a musí ísť okamžite na operáciu. Samozrejme, potrebovali sme veľa peňazí a čo najrýchlejšie. Svojím spôsobom sme mali šťastie, že jej to zistili včas.
Plánovať kúpu bytu pre Mareka v tejto situácii už neprichádzalo do úvahy. Snažili sme sa zohnať potrebnú sumu na liečbu. Našťastie nám pomáhala rodina a priatelia, nikto k tomu nezostal ľahostajný. Každý prispel, ako mohol. Niektorí nám dali peniaze a povedali, že ich nemusíme vrátiť. Spoločne sme nakoniec nazbierali dosť eur na operáciu.
Potom nás Marek šokoval tým, čo povedal.
“A čo bude s mojím bytom? Sľúbili ste mi ho! Ničíte mi život,” povedal.
Po jeho slovách som fakt skoro omdlela. Ako mohol niečo také povedať? Ako môže byť taký sebecký? Veď to je jeho sestra, vyrastali spolu. Ako môže hádzať svadbu a operáciu svojej sestry na jednu úroveň? Ostala som bez slov. Ale Marek sa nezastavil.
“Prečo má ona všetko, a ja nič?”
To som už nevydržala a vybuchla som, začala som na neho kričať. Povedala som mu, že ho nechcem teraz ani vidieť. On si zbalil veci a odišiel za svojou snúbenicou. Dva týždne sme sa vôbec nerozprávali.
Za ten čas Zuzanu operovali. Našťastie to zvládla veľmi dobre. Po pár týždňoch ju pustili domov. O bratovom správaní sme jej nič nepovedali. Je to hanba, nebolo treba ju ešte viac trápiť. Ani Marek sa nám neozval, ani raz nezavolal, ani sa nespýtal, ako je sestre. Evidentne je pre neho byt dôležitejší ako rodinné vzťahy…
