A ako vysvetlím všetkým, prečo nebudeš na maminej oslave? zmätene sa pýta muž.
Ďakujem, bolo to veľmi chutné, povie muž a odsúva tanier. Martinka, potrebujem sa s tebou porozprávať.
Vieš, Mišo, asi viem, o čom chceš hovoriť.
A o čom teda?
O narodeninách tvojej mamy.
Áno. Dnes je už desiateho a ona má narodeniny osemnásteho, vraví Michal.
No a dvadsiateho mám narodeniny ja. To si, dúfam, pamätáš? spýta sa Martina.
Samozrejme, že pamätám, zlatko…
Mišo, ani nezačínaj hneď vravím NIE!
Ale veď ani nevieš, čo ti chcem navrhnúť, povie Michal.
Ani nechcem počuť! Len ti oznamujem, že na sobotu som rezervovala v reštaurácii stôl pre desať ľudí. Osem to sú moji hostia a zvyšní dvaja sme my dvaja. Ak, samozrejme, uznáš za vhodné vôbec prísť. Ak nie, oslavíme to aj bez teba.
Špeciálne na tejto situácii je, že mamina narodeniny sú osemnásteho septembra a Martine dvadsiateho.
A už tretí rok, ako príde september, Michal nevie, ako zariadiť dve oslavy, aby neurazil ani matku, ani manželku. Zatiaľ sa mu to nikdy nepodarilo.
Martina, mama navrhuje, aby sme oba narodeniny oslávili spolu, v sobotu, u nej v byte. Je to vlastne rozumné. Načo dvakrát vyhadzovať peniaze a zvolávať rodinu dvakrát týždenne? Navyše vo štvrtok to nie každému vyhovuje, v sobotu má každý voľno.
Mišo, a kto ti povedal, že chcem mať na svojej oslave tvoje sesternice, bratancov, netere a synovcov tvojej mamy? Pozvala som svojich kamarátov a všetkých ich dobre poznáš, odpovedala Martina.
Mama sa urazí, povzdychol Michal.
A že ja som bola minulý rok aj predminulý urazená, to je v poriadku? To už si zabudol?
Veď bolo všetko v pohode.
V pohode? Tak sa poďme rozpamätať! Predvlani: vzali sme sa v apríli. Prišiel september. Tvoja mama mala jubileum. Čo si mi vtedy povedal?
Martinka, mama má šesťdesiat, chce sláviť doma v rodinnom kruhu, tak poďme nič neplánovať na sobotu!
No a ja, keď som si vzala pol dňa voľna v piatok a potom ešte v sobotu ráno, som v kuchyni tvojej mamy čistila, krájala, varila, nakladala a robila všetko možné.
V sobotu som potom behala medzi obývačkou a kuchyňou ako čašníčka. A všimni si, nikto mi ani nepoprial k narodeninám!
Ako nie, Zuzka ti popriala, pripomína Michal.
Nie! Keď si Zuzke povedal, že som tento týždeň mala narodeniny, usmiala sa a len že už boli, čo to teraz spomínať!
Ale potom som sa s mamou porozprával a minulý rok ti už pri stole zablahoželali.
Apropo, minulý rok dvadsiateho, zas som bola hlavným kuchárom a pomocníčkou. A keď som sa opýtala Vierky, prečo mi Zuzka nepomáha, vieš, čo povedala tvoja mama?
Zuzka má dnes manikúru nemôže prísť s neupravenými rukami. A zajtra ráno ide ku kozmetičke a kaderníčke.
Naozaj, Zuzka prišla k mame na oslavu úplne vyšamponovaná. A ja som sa ledva stihla prezliecť vo vani, keď už začali chodiť hostia. Dobre, tenkrát mi popriali.
Aj pohár si na mňa zdvihli, ale ďalej na mňa každý zabudol. A všimni si, ani minulý rok, ani ten predtým som nedostala darček od nikoho, iba od teba a mojich rodičov. Takže tento rok upozorni svoju mamu, aby so mnou nepočítala!
Ale veď ona to sama nezvládne?
Mišo, Viera má okrem nevesty ešte syna teda teba, a dcéru Zuzku. Vy jej pomôžte. Ja mám práve v túto sobotu narodeniny a chcem ich stráviť so svojimi kamarátmi.
Ako vysvetlím všetkým, že nebudeš na maminej oslave? spýta sa Michal.
Mišo, nerob zo seba malé dieťa! Nikto si na mňa nespomenie! Maximálne keď treba vymeniť tanier alebo niečo priniesť z kuchyne. U vás je to tak semknutá partia, že ja sa tam cítim úplne navyše.
Martina presvedčila manžela, že má právo prežiť sviatok podľa seba. No jeho mama a sestra sa rozhodli, že nevesta nemá vytrčať z kolektívu.
Takmer každý deň až do dvadsiateho septembra ju skúšali presvedčiť, aby sa podriadila rodinnému poriadku a bola na obede, ktorý organizuje svokra.
Martina, volala jej Viera, máme tu už peknú tradíciu. Dva roky sme spájali naše oslavy a bolo to super! Nerozumiem, prečo sa tento rok urážaš. Čo ti na tom vadí?
Vierka, je to jednoduché: po prvé chcem oslavovať so svojimi priateľmi a po druhé chcem to spraviť nie doma, ale v kaviarni alebo reštaurácii, aby som nemusela behať medzi kuchyňou a obývačkou ale mohla sa venovať hosťom!
Veď aj doma si dobre posedíme s rodinou! oponovala svokra.
Vierka, vy posedíte, ale ja obskakujem podaj-prines. Takú oslavu nechcem!
Nikdy by ma nenapadlo, že odmietneš pomôcť manželovej mame! urazene povedala svokra.
Zuzka bola ešte prísnejšia:
Martina! Prestaň blbnúť! Mama už spísala menu, otec išiel na trh všetko nakúpené. Rozmýšľaj, čo navaríš!
Mama poslala Mišovi zoznam potravín. Prestaň sa brániť a zamysli sa, načo chceš byť v spore s mužovou mamou. Sobota prejde a potom si stretávaj kamarátky koľko chceš.
Zuzka, nie som tvrdohlavá a vopred som tvoju mamu upozornila, že tento rok mám svoje plány! Som si istá, že vieš mame výborne pomôcť.
Najhoršie to mal Michal: musel sa rozhodnúť, na ktorej oslave bude. Nechcel uraziť mamu ani manželku.
Aj keď Martina priamo netrvala, aby bol s ňou, Michal vedel, že by sa zamračila, keby uprednostnil maminu oslavu.
A Martina už viac o sobotných plánoch nehovorila. V piatok popoludní jej do práce zavolala svokra:
Martinka, kde si? Dúfam, že už si sa vzdala toho nezmyselného nápadu s reštauráciou? Čakám ťa, treba začať, inak zajtra nič nestihneme!
Vierka, ja som v práci! Hovorila som vám, že tentoraz variť neprídem! Nech vám pomôže Zuzka.
Dúfam, že rozumieš, že Michal neschváli také správanie voči jeho mame a celej rodine? pýta sa svokra.
Viete, že keď som si zobrala Miša, to ešte neznamená, že som povinná vždy a vo všetkom obsluhovať jeho rodinu!
Mám svoj život, svoje záujmy, kamarátov a mimochodom sú to aj naši spoloční priatelia s Mišom. Nemienim sa všetkého vzdať len pre to, aby som bola vaša kuchárka a umývačka riadu!
Tak na tej smutnej note rozhovor skončil.
V sobotu Michal, s darčekom v ruke, odišiel k mame. Martina o štvrtej išla do reštaurácie, kde si zarezervovala stôl.
Hostia sa zišli načas. Prázdne ostalo iba miesto po jej boku. Nikto sa nič nepýtal všetci vedeli, o čo ide.
Blahoželali jej, dali darčeky, pri stole bolo veselo, ale Martina stále pozerala na dvere tajne dúfala, že manžel príde.
A aj prišiel, hoci meškal skoro hodinu. Pribehol s kyticou svojich obľúbených čajových ruží.
Marti, ledva som sa vytrhol! Doslova som ušiel. Inak, spomínali ťa teta Ruženka sa pýtala mamy, prečo nie je na stole šalát Hubová lúka minule jej tak chutil, že si pýtala recept.
A stôl dnes bol vraj príliš skromný. A Zuzka sedela napuchnutá podarilo sa jej, pomáhajúc mame, zlomiť si dva nechty.
Ďalšie dva roky bola Martina k organizácii rodinných osláv prizvaná už len ako poradkyňa čoskoro totiž čakala bábätko a potom sa stala mamou chlapca.
A svoje okrúhle šesťdesiatpäť rokov nakoniec Viera oslávila v reštaurácii.
Čo vlastne tej neveste chýbalo? Bolo predsa dobre, a ona to tak zmarila! stále sa čudovala nespokojná svokra…
Čo myslíte, spravila Martina správne? Napíšte svoj názor do komentára, dajte lajk a sledujte stránku teším sa na každého nového čitateľa!
