Predtým som pre svokru bola hadom a lenivkou. A teraz som sa stala svätou, takmer každý deň mi volá a prosí o odpustenie. Lenže ja jej ani kúsok neverím. Chcem povedať len jedno: „Tak vám treba! Užite si, čo ste si zasiali!“
Bolo to v roku 2017, keď som sa vydala za Petra. Stretli sme sa na výške, na prvom ročníku v Bratislave. Po bakalárovi sme sa zobrali. Ja som nebola z mesta, prišla som do Bratislavy z malej dediny.
Keďže sme boli študenti bez peňazí, rozhodli sme sa bývať u svokry. Marta Novotná mala trojizbový byt v centre s novou rekonštrukciou. Súhlasila som s tým – rýchlejšie si odložíme na vlastné hniezdo, než platiť nájom.
Lenže svokra ma neprijala. Bez okolkov hovorila, že si pre syna želala lepšiu ženu:
– Neotesaná dedinčanka. Tu v meste platia iné pravidlá, moja milá. Myslela si, že sa vydáš a byt vyfúkneš? Nevyjde ti to!
Vtedy som už pracovala ako asistentka v prekladateľskej agentúre. Po práci som ešte doma upratovala a varila. Ale svokre som sa nikdy nezapáčila:
– Čo je to za zvyšky?
– Boršč, práve uvarený, čerstvý.
– Ty si takým borščom kŕmila svine, nie?
Peter sa ani nepokúšal hovoriť s mamou, bál sa jej. Bál sa, že nás vyhodí z bytu.
Ilustračné foto. Obrázok nie je dokumentárnym dôkazom opísanej situácie.
Problémy sa tým neskončili. Za rok sme ušetrili slušnú sumu v eurách, ale všetky peniaze išli na rekonštrukciu u svokry. Kúpili sme novú chladničku, mikrovlnku, drez, digestor a skrinky. Starú chladničku svokra nevyhodila, dala ju do našej spálne. A v nej sme skladovali všetky naše potraviny. Raz som si vzala od nej kúsok masla – urobila taký škandál, akoby som ju okradla!
Žila som v tomto blázinci ďalšie tri roky. Keď prišiel vírus, všetko sa obrátilo naruby. Petra vyhodili z práce, celé dni sedel doma. Ja som pracovala na diaľku, dostala som pracovný notebook.
A svokra zasa kritizovala:
– To je práca? Radšej vstaň a umy riad!
– Hneď, len doplním papierovačky.
– A variť? Peter je vychudnutý! Ty si zlá gazdinka!
Nevydržala som to. Zbalila som veci a vrátila sa k rodičom na dedinu. Peter mi vtedy zavolal len raz – prosil, aby som sa s mamou udobrila.
A tak sme sa rozviedli. Ja som, chvalabohu, dobre pracovala, kúpila som si byt v Bratislave. Nedávno som si zaobstarala aj auto. Teraz žijem v Bratislave, otvorila som si vlastnú prekladateľskú agentúru a mám skvelých kolegov.
A pred mesiacom mi nečakane zavolala svokra:
– Zuzka, ty si taká šikovná. Počula som, že máš skvelú prácu. Vždy som hovorila, že v živote niečo dokážeš.
Ostala som bez reči, lebo som si spomenula, ako ma ona kedysi „chválila“.
– No ďakujem…
– A ešte si sa nevydala?
– Nie. A čo je vám do toho?
– Peter bez teba chradne. Možno by ste sa stretli?
Ukázalo sa, že Peter po rozvode nenašiel ani ženu, ani poriadnu prácu. Celé roky sedel mame na krku, ledva zarábal na nejaké príležitostné brigády.
A svokra sa zrejme dopočula o mojom biznise a byte, a tak sa rozhodla „udobriť“. Teraz mi volá takmer denne. Už ma to omrzelo a rozhodla som sa urobiť bodku za týmto nezmyslom:
– Viete, zrejme ste zabudli, ako ste ma nazývali neotesanou dedinčankou, ako ste kritizovali moje jedlo. Ako ste mi vyčítali aj tú prácu!
– To bolo dávno. Čo bolo, to bolo.
– Nie, takto to nefunguje. Boh vás za to potrestal! Sami si pestujte svojho synčeka a nájdite mu dôstojnú ženu. Lebo ja som len neotesaná dedinčanka!
Ani trochu sa nehanbím, že som ju tak poslala. Teda bývalú svokru. Sama zničila našu rodinu, a teraz sa rozhodla zmieriť? Ďakujem, ale ako sa hovorí – dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.
