Ján miluje letnú rybačku, ale aj v zime pravidelne párkrát vyrazí. Ako hovorí, „trochu sa zmraziť“. Rýb veľa neprinesie, ale aspoň na rybaciu polievku stačí a ešte aj pre okolité mačky.
Práve teraz sa Ján presvedčil, že ľad na jazere je už dávno pevný, a začal sa chystať na ďalší výjazd. Ráno potichu zobral náčinie, z chladničky vytiahol chlebíčky a po špičkách vyšiel na dvor – manželka a deti v tom čase ešte spali siedmy sen.
Nikto nie je ani na jazere. Zrejme aj zarytí rybári radšej trávia vianočné prázdniny doma pri šalátoch ako v mraze. Jána to však vôbec nerozladí.
„Tým pádom mi ostane viac rýb,“ rozhodne sa muž a pomaly začne rozmotávať náčinie.
Približne v tom istom čase si všimne akýsi pohyb pri brehu. Poriadne chlpatý pes opatrne vystúpi na ľad a pozrie sa priamo na Jána. Všetko nasvedčuje tomu, že psík strávil v lese dosť času: neupravený vzhľad, prepadnuté boky, opatrný pohľad.
Pes sa pomaly priblíži k Jánovi, mierne vrtiac chvostom, akoby dával najavo, že od neho netreba očakávať agresiu. Ján už dávno pochopil, že pes bol zrejme kedysi domáci – divý by dávno ušiel a nesnažil by sa zoznámiť.
Pes pozorne sleduje priebeh rybačky. Obzvlášť ho teší, keď Ján vytiahne z diery ďalšiu rybu. Zakaždým vyskočí a vrtí chvostom, akoby sa radoval z rybárovho úspechu.
Chlebíčky si rozdelia na polovicu – dobre, že manželka ich Jánovi nabalila s rezervou. Ku koncu jedla sa pes natoľko osmeli, že oňuchá termoh s čajom. Tento nápoj však neschvaľuje.
Nepríjemnosť nastane, keď sa Ján začne chystať domov. Pes zjavne nechce nikam ísť a krúti sa okolo auta. Ján zaváha: priviesť domov dospelého psa nemal v pláne.
Keď auto vyrazí, psík vykročí za ním, a to nie po ceste, ale po krajnici, brodiac sa snehom.
Ján sa najprv obzrie, potom mrzuto uprene hľadí na cestu, ale o pár minút to nevydrží a otočí sa. Pes, aj keď je vychudnutý, nezaostáva. Ján si povzdychne a stlačí brzdu.
Rybára doma víta celá rodina: deti a manželka práve dojedli raňajky a vyšli stavať snehuliaka.
„Tak čo, aký máme dnes veľký úlovok?“ usmeje sa na Jána manželka. „Rýb až tak veľa nie je. Zato sa mi podaril pekný kusisko,“ zasmial sa Ján a otvorí zadné dvere auta. Pes nesmelo vylezie a začne vrtieť chvostom…
O pár týždňov zmiznú všetky pochybnosti, či si psa nechať. Pes, ktorý dostane nezvyčajné meno Karas, sa už naplno udomácni na dvore a dokonca dovolí deťom voziť sa na ňom. Veterinár potvrdí, že pes je zdravý, len podvyživený. Ale to sa dá napraviť – na gazdovských stravných dávkach…
