Anna nikdy neverí svojmu manželovi. Preto sa musí spoliehať iba na seba takto sa ich spoločný život postupne formuje.
Manžel Juraj je pekný ako čerstvo rozkvitnutý mak a vždy je srdcom každej spoločnosti. Pije mierne, nefajčí a neťahá sa k futbalu, rybolovu ani poľovaniu. Šikovník hneď do paláca, tak ho často poznamenajú.
Vďaka týmto pozitívnym črtám si Anna predstavuje, že Juraj nachádza útechu mimo štyri steny domova. Takých mužov s ohňom v duši počas dňa nenájdeš. A lovkyne sa určite objavia
Jediné, čo Annu trošku upokojuje, je jej synček Štefan. Juraj sa o neho starostlivo stará. Všetok svoj voľný čas venuje chlapcovi, a tak Anna verí, že táto neúnavná otcovská láska stačí na udržanie rodiny.
V škole ju spolužiaci preháňajú Ľubičkou kvôli jej ohnivým, rezavým vlasom a škvrnkám, ktoré sú roztrúsené po celom tvári. Matka, ktorá je od detstva krásna, jej hovorí: Zuzka, si ako čudný kačiatko. Prepáč, že som ťa tak nazvala, ale pravda je nepríjemná. Kto ti ju povie do očí? Len ja. Manželku ťa pravdepodobne nikto nevezme, preto sa budeš musieť spoľahnúť len na seba. Študuj usilovne, potom buduj kariéru. Ak sa ti nájde dobrý muž, neodmietaj ho, buď mu poslušnou manželkou. Tieto slová si Zuzka zapamätá na celý život.
Po získaní zlatého medaila na konci základnej školy sa Zuzka zapíše na univerzitu v Bratislave. Tam stretne budúceho manžela. Nechápe, prečo ju taký atraktívny mladík zaujme. Juraj jej po čase prizná, že ona je jediná dievčina, ku ktorej sa neodvážil priblížiť. Zuzka nepoužíva kozmetiku, neoblečie sa nápadne a nevie flirtyovať s chlapcami. Keď si uvedomí, že Juraj ju naozaj obdivuje, prevezme iniciatívu. Navrhne mu, že sa vezme. Juraj je najprv šokovaný jej nehanblivým návrhom, ale Zuzka mu sľúbi, že bude pokorná, poslušná a verná. Láska príde s časom, uisťuje ho. Juraj po chvíli súhlasí a ich spojenie schváli aj jeho matka, Viktória Oľga. Keď Juraj prvýkrát predstaví Zuzku svojmu domu, Viktória Oľga ho najprv posúdi kritickým pohľadom dievča jej vôbec nepôsobí, je škvrnitá a ružová. Syn je pre mňa všetko, pomyslí si, ale táto škvrnitá ružová nechtí mať v rodinnej línii. Prvé stretnutie nevyjde najlepšie.
Zuzka si však všimne nespokojnosť budúcej svoky. V hlbine duše vie, že pekný manžel môže byť pre rodinné šťastie prekážkou. Nezanecháva však šancu. Odlíči sa od Juraja a príde k Viktórii OĽge, aby zachránila svoje budúce manželstvo. Viktória OĽga ju pohostí čajom a prekvapí Zuzka sa javí sympatickejšia. Zvyknem si, zamyslí sa svokra. Zuzka prisahá, že bude Jurajovi vernou a poslušnou manželkou až do konca svojho života a to presvedčí Viktóriu OĽgu, ktorá prehliadne vonkajšie nedostatky budúcej snúbenice.
Viktória OĽga je osamelá žena. Jej manžel ju pred rokmi opustil pre novú lásku, potom sa vrátil vyčerpaný a roztrhaný, no rodina ho neprijala. Celý život sa pýta, či nemala odpustiť svojmu nevernému manželovi, alebo ho radšej zanechať. Jedna z nich, že vyrásť jedného syna, je ťažké, a tak nakoniec schváli Jurajovu voľbu.
Po roku sa páru narodí syn Štefan. Podobá sa svojmu otcovikrasavcovi, čo Viktóriu OĽgu nesmierne poteší. Juraj nad chlapcom poletuje ako bláznivý motýľ, Štefan sa stáva jeho zmyslom života. Láska k manželke sa však nevzbudí. Zuzka tiež necíti vášnivé city k Jurajovi. Ich vzťah je pokojný a rovnomerný Zuzka perie a žehne Jurajove košele, varí obedy a večere, bozkáva ho po tvári na noc. Juraj odovzdáva celú výplatu Zuzke, daruje jej kytice k narodeninám, bozkáva ju ráno a odchádza do práce. Všetko to už viac pripomína rituál než skutočnú lásku.
Po piatich rokoch Juraj nakoniec objaví, čo hľadá ale nie v svojom dome. Ide o nebeskú krásku menom Božena, ktorá ho očarí. Božena reaguje rovnakým spôsobom. Šesť mesiacov sa schádzajú v kaviarni, na lavičke alebo v byte priateľov. Táto tajná schôdzka Juraja vyčerpáva, pretína ho pred svojou manželkou. Štefan častejšie vidí otca rozčúleného, nie usmiateho ako predtým. Juraj však nemá silu Boženu opustiť. Buď si ma vezmeš, alebo zostaneme priateľmi. V starých starých neostanem, vyžaduje Božena.
Juraj je rozpoltený nechce stratiť Boženu, no syn je pre neho rovnako drahý. O Zuzke netuší. Keď má Štefan päť rokov, Juraj zbalí veci a odíde.
Zuzka čoraz viac spomína matkinu múdrosť. Keď v detstve boli matkiny slová bolestivé, teraz ich rozumie: odchádzajúci muž ju neodrazí do rieky, nepláče po troch potokoch. Matkin vakcina jej pomáha čeliť životným ťažkostiam.
Príbeh jej vytrhne kus srdca a ten sa zakomíže najhlbšie v duši, čakajúc na svoj osud. Šťastie je slobodný vták kamkoľvek zaspí, tam má domov.
Zuzka pije posledný pohár spomienok na odchádzajúcu manželku do posledného hrdla. Na rozlúčku hovorí Jurajovi: Vráť sa, dvere sú ti vždy otvorené. Len neodkladaj. Štefan ťa veľmi miluje. Nenechaj ho trpieť.
Juraj šesť mesiacov blúdi medzi synom a Boženou. Zuzka starostlivo uchováva Jurajov zubný kefku v samostatnom pohári v kúpeľni. Keď Juraj príde umývať si ruky, kefka mu priam hľadí do očí tichý výčitok. Jedného dňa Juraj ju schová do vrecka a hovorí: Vyhodím ju, aby ma netrápila. Pri ďalšej návšteve nájde v pohári novú kefku.
V kuchyni na neho stále čaká obľúbený šálok horúcej kávy, v spúšti stoja domáce papuče, ktoré mu vždy pripomenú, že je doma. Tieto drobnosti trhajú Jurajovu dušu. Snaží sa rýchlo hrať so štefanom a utekať z domu. Sám si nevie vysvetliť, prečo odišiel. Neznáma, neodolateľná sila ho ťahá k Božene. Duša sa trhá na kusy. Ako nezraňovať svojich blízkych? Kto mu poradí? Juraj si tieto otázky stále kladie, odpovede však chýbajú.
Mohol by Zuzku zastaviť pri prahu, prekliatať svadobňu a Juraja, ale ona mlčky tichne. Keď Juraj odchádza po hraní so Štefanom, pokojne jej hovorí: Príď, Juraj, nezabudni na nás.
K Božene sa Juraj vracia úplne vyčerpaný. Božena mu nevyhovuje, že všetko to šialenstvo okolo Štefana ju otrávi. Varuje ho: Ak odídem, je to len kvôli tvojmu milému synovi. Postaráš sa o neho viac ako o mňa. Tak to trvá roky.
Priateľky šepkajú Zuzke: Bože, prečo si ešte nešla za niekým? Očakávaš otca pre Štefana? Nie len na sviatky, ale každý deň! Si ešte mladá! Zabudni na Juraja! Ak strom nie je milý, spevabec nebudú hniezda. Zuzka počúva, vzdychá a mlčí. Po čase ich rady prestanú. Všetci zvyknú, že je sama.
Čas neúprosne plynie.
Juraj prestane navštevovať Štefana. Otec a dospelý syn sa stretnú na neutrálnej páske. Štefan končí gymnázium. Zuzka si konečne uvedomí, že jej manžel sa už nevráti uplynulo dvanásť rokov od jeho odchodu.
Zuzka uzavrie túto kapitolu svojho života a prestane čakať na Juraja. Vždy ešte má silu a môže vychovať druhé dieťa. Rozhodne sa vziať cestovný lístok a odletí do teplých krajín. Tam má krátky letný román, bez záväzkov len chvíľkové pohladenie.
Odeväť mesiacov sa Štefanovi narodí sestra Mária. Všetky Zuzkine priateľky sú prekvapené jej odvážnym rozhodnutím. Stoja na prahu pôrodnice, očakávajúc Zuzku s novorodencou. Mladá mama vyjde unavená, ale šťastná, v rukách drží balíček ozdobený ružovými stužkami.
Ahoj, dievčatá! Prosím, milujte a chváľte moju Máričku! usmieva sa Zuzka.
Jedna z priateľiek sa spýta:
– A ako sa bude volať s otcovským priezviskom?
– Až do dospelosti sa to dozvieš! odreže mladá mama.
Žiadne pichnutia kamarátok nedokážu zastaviť Zuzkino šťastie. Celý jej život je teraz venovaný Márii.
Štefan je prvý a nenahraditeľný pomocník. Sestra ho miluje. Nevytvára komplikované otázky o otcovskom pôvode, lebo matka je šťastná a všetko ostatné je nepodstatné.
Keď Máriu odvedú do materskej školy, má tri roky. Tam ju osvetlia rovesníci deti, ktoré si uvedomia, že okrem mámia existujú aj otcovia!
Mária od tej chvíle trvá nazývať otca Štefana tátko. Je to zároveň smiešne aj horké.
Jedného večera v Zuzkinej byte zazvoní neistý zvon. Mária beží k dverám a kričí: Je to môj otec! Zuzka pozerá do škrtičky a vidí Juraja! Otvorí dvere široko.
Môžem vstúpiť, Anka? spichne neskorý a nečakaný hosť.
Vstúp, ak si prišiel, odpovie Zuzka bez úprimnosti.
Juraj položí bokom dve pevne naplnené tašky a zloží batoh. Mária sa vrhá na neznámeho otca s objatím:
Mami, to je môj otec, však?
Zuzka, pochopí situáciu a so slzami v očiach, odpovie dcére:
Áno, Márička, to je tvoj otec.
Juraj zdvihne dieťa na ruky, pobozkáva škvrnitý nosík a prehľadá zlatisté kučery: Ahoj, môj ryšavý! Potom sa prikloní k Zuzkinej ruke a horúco ju pobozká.
Ďakujem ti, Anka! Odpustíš mi? snaží sa padať na koleno.
Zuzka jemne, no pevne uchopí Jurajov lok a neprepustí ho na koleno.
Ahoj, môj horký med! Byl si preč 17 rokov, ale žiadne výčitky nemám. Kto znovu spomenie staré, týmto Potrebujeme otca vyhladi si dýchajúc.
Štefan stojí bokom so široko otvorenými očami a usmieva sa.
O niekoľko týždňov Zuzka, po tom, čo sa upokojí od vlny udalostí, volá zvedavú priateľku a oznamuje: Chcela si vedieť, aké je priezvisko mojej dcéry? Je to ViktJe to Zuzkinova dcéra Mária Viktorová.
